Môj profil 
Predplatné
Bratislava 11. februára (TASR) – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta schválenie viacročného finančného rámca EÚ na roky 2014 až 2020, ku ktorému dospel v závere minulého týždňa summit hláv štátov a predsedov vlád členských krajín EÚ. Hoci prijaté kompromisné riešenie nezabezpečuje úplnú vyrovnanosť všetkých poľnohospodárov v priestore spoločného európskeho trhu, z hľadiska pôvodných návrhov Európskej komisie (EK) predsa len znamená vylepšenie pozície slovenských podnikateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe a potravinárskom priemysle v nasledujúcom programovom období EÚ. Informoval o tom tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.
"Prijatie rozpočtu je pozitívnym signálom aj pre ďalšie rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na roky 2014 až 2020," povedal predseda SPPK Milan Semančík.
"Predpokladáme, že Rada ministrov poľnohospodárstva i Európsky parlament budú môcť teraz už pomerne rýchlo riešiť zásadné otázky súvisiace s tvorbou pravidiel pre budúce podnikanie v agrosektore. Za dôležité považujeme tiež presadenie miery spolufinancovania z fondov EÚ na úrovni 85 % namiesto EK pôvodne navrhovaných 75 %. Z pohľadu Slovenska bude prínosom úplné preplácanie dane z pridanej hodnoty (DPH) pri čerpaní európskych podporných prostriedkov, s čím boli v minulosti nemalé problémy. Naša krajina sa bude môcť zapojiť aj do programu boja proti nezamestnanosti mladých, na ktorý je vyčlenených celkove 6 miliárd eur. To všetko sú skutočnosti, ktoré nemožno prehliadať."
Prijaté finančné rámce a pravidlá prinesú podľa SPPK viac flexibility pri využívaní prostriedkov určených na CAP. V súčasnosti možno presúvať z druhého piliera, teda z rozvoja vidieka, do prvého, teda na priame platby, len 15 % národnej obálky. V budúcom programovom období sa však táto hranica posúva až na 25 %, čo môžu využiť krajiny s výrazne nižšími priamymi platbami. Ako hneď po skončení summitu informoval predseda vlády SR Robert Fico, využitie tejto možnosti v podmienkach SR bude znamenať zvýšenie priemernej úrovne priamych platieb slovenských poľnohospodárov z 210 eur na hektár až na 246 eur na hektár v bežných cenách. Tým by sa Slovensko dostalo približne na úroveň priemeru susedných krajín vrátane Rakúska.
"Samozrejme, tento krok bude mať význam len vtedy, ak v ďalšom období dokážeme podpory v prvom pilieri nastaviť tak, aby došlo k výraznej diferenciácii platobných nárokov podľa štruktúry výroby v jednotlivých podnikoch. Výrazne vyššie podpory by mali dostávať subjekty so živočíšnou a špecializovanou rastlinnou výrobou významnejšie sa podieľajúce na agrárnej zamestnanosti. To je však už parketa, ktorú musíme zvládnuť na národnej úrovni," dodal Semančík.
Podľa neho výsledky summitu premiérov a prezidentov členských štátov EÚ potvrdzujú, že poľnohospodárstvo sa považuje spolu s pridruženými priemyselnými činnosťami za jedno z najviac inovatívnych a dôležitých odvetví pre oživenie trhu práce v Európe. Prijaté rozhodnutie preto podporuje európsky model udržateľného a účinného poľnohospodárstva. "Pokiaľ ide o naše národné hľadisko, úprimne ďakujeme slovenskému vyjednávaciemu tímu na čele s predsedom vlády Robertom Ficom za celý priebeh rokovaní i ochotu priebežne informovať, rokovať a prijímať podnety od podnikateľskej samosprávy, vrátane SPPK," uzavrel predseda SPPK.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
