Bratislava 4. septembra 2017 (HSP/Slovenské slovo/Foto:TASR/AP/Fabian Bimmer)
Absencia poznania, tieto dve slová ma napadajú, keď počúvam úvahy odborníkov v TV a aj v dennej tlači.
Ba možno lepšie – averzia k poznaniu. O čo ide? Po roku 1980 sa v USA rozmohla politika špekulatívnych obchodov a to pod skratkou LBO (laverage buy outs). Už sa dostala aj k nám. Je to model ekonomiky, kde je úplne oddelené vlastníctvo podniku od riadiacej zložky, manažmentu. Má to za následok že podniky sa stanú strojmi na peniaze a nie tvorcami uspokojovania potrieb ľudí. Deje sa to preto, že vlastníci tlačia na to, aby mali čo najväčšiu návratnosť kapitálu. Manažéri sa im snažia vyhovieť a robia takú politiku, aby maximalizovali zisk, či vlastne najnovšie bonus. Bol to „tvorivý pud“ amerických inžinierov ekonomiky, ktorí prebrali tvorcovia nášho systému po roku 1989. Celý systém smeruje k tomu, čo vidíme aj v dnešných dňoch, keď mnoho ekonomík Európy, ba aj mimo nej, mali iba nedávno problémy s nekvalitnými vajíčkami z Holandska, či aj s rôznou kvalitou iných výrobkov na Slovensku a v Rakúsku. Infekcia spoločnosti. Tí v pozadí si chceli zabezpečiť ekonomický raj. Dávno sa stratilo spojenie podnikanie a čestnosť, či podnikanie a etika. Ba dnes priam provokatívne spojenie je banka a etika.
Rovnako, teda ako absenciu poznania treba chápať aj potieranie ekonomickej vedy. Esenciou každej vedy, teda aj ekonómie, je že spočíva na pevných základoch hlbokých poznatkov. Základom každej vedy sú jej pojmy, jazyk, vyslovovanie hypotéz a objavovanie zákonov. Vrchol ľadovca averzie k poznaniu je ekonomická pojmová haraburda, ktorú šíria médiá a sú to pojmy ako rovná daň (Sulík), hrubé národné šťastie, difólt (Mikloš, správne default), index sentimentu (30/8/2017 o ňom hovoril ekonóm TA3), index nádeje stavebníctva (?) a ďalšie. Priam neprekonateľné problémy nám robí kryptomena bitcoin. Verím, že čitateľ vie, že je to obľúbená mena hackerov, ktorých už svetová tlač nazvala virtuálnymi výpalníkmi. Pre nich raj na zemi. Boli to práve oni, kto vyradil z prevádzky nemocnice či elektrárne. Úpadok a výsmech vedy a rozkvet povaľačov vedy.Ničia fungovanie ekonomiky a aj ekonómie, ktorá dáva odpovede na otázku čo vyrábať – chlieb, tanky -, ako vyrábať – pluh ťahať koňmi, či traktorom -, a pre koho vyrábať – pre chudobných či pre bohatých. Jej úloha je teda spojená so všeobecným pokrokom, ktorému napomáhajú aj prírodné, či technické vedy. Je teda úplne zlé myslieť si, že úloha ekonómov je hľadanie ciest ako má podnik prosperovať tým, že sa správa nečestne, alebo tým, že si vymýšľa pojmy, ktoré nemajú zmysel. Nemá vymýšľať pre občana spôsoby tajomstiev turbulencií ekonomiky. Nielen pojmy aj indexy. Pre občana má vláda poskytnúť systém národných účtov, ktorý má spravidla 5 účtov. A každého občana zaujíma účet domácnosti, na ktorom sa nachádzajú najzákladnejšie údaje o príjmoch a výdavkoch domácností. Pre obyvateľa nie je dôležitý index hrubého domáceho šťastia, ale index, ktorý dáva do pomeru mzdy a platy (čo je prvá položka na strane príjmov) s výškou dane fyzických osôb, čo je prvá položka na strane výdavkov, napr. nech je to 0,17, čo indikuje koľko ľudia platia na daniach. Dôležitý aj aj pomer (podiel) výdavky obyvateľstva na spotrebu a príjmov obyvateľstva spolu, napr. nech je to 0,805, ktorý v tomto čísle indikuje, že obyvateľstvo ozaj dáva veľkú časť príjmov iba na spotrebu. Na účte je ešte 6 položiek a tak si každý občan môže vypočítavať a porovnať indexy, ktoré potrebuje. A keďže sme v EÚ, občan potrebuje takéto účty za každú členskú krajinu a hodnoty porovnať. Výpočty a porovnania si môže urobiť sám a to na báze ozaj výpovedných hodnôt ekonomických ukazovateľov a nie indexov sentimentu, čo mu nič nehovorí. Ekonómovia bez ekonomických znalostí ohrozujú spoločnosť. Nepotrebujú dobrú reputáciu, aby boli dôveryhodní. Nerozumejú zložitým vzťahom v ekonomike, vedia však kradnúť.
O nedostatku znalostí ekonómie nám hovorí, aj to, že už aj u nás platia zahraničné podniky naším ľuďom menej ako svojim zamestnancom v domovských krajinách. Smutné nie? Veď tento problém bol jasný vopred každému, kto nectí zbytočné HDP, ale dôkladne pozná input output tabuľky, ktoré zobrazujú najvnútornejšie zákony ekonomiky a teda aj ekonomík za celú EÚ. V nich si to môže zistiť. A pritom ich konštrukciu EK vyžaduje. To však treba vedieť. Hlavne tvorca ekonomickej politiky. Nehovoriac, že práve na Slovensku vznikol model, ktorý idetifikuje dôsledky importu, a teda aj pracovnej sily, na procesy v ekonomike a to podľa odvetví. Import zničil naše poľnohospodárstvo. Nevedia to kontaminovaní ekonómovia, ktorý však ovládajú vytvárať ekonomický raj pre tých, čo neuznávajú čestnosť a etiku v podnikaní.
Alebo sa to končí niečo za niečo?
Prof J. Husár