Bratislava 10. januára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
Politická kultúra v Národnej rade (NR) SR sa zhoršuje a je načase prijať etický kódex. Zhoduje sa súčasný predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) a jeho predchodcovia Pavol Hrušovský (KDH) a Richard Sulík (SaS). Hovorili o tom v dnešnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12.
Za zhoršením stavu je podľa opozície Smer-SD, ale aj samotná rozdrobená opozícia. Pellegrini vidí problém práve v roztrieštenej opozícii, s ktorou je ťažko rokovať a dohodnúť sa. Smer-SD podľa neho predviedol politickú kultúru. Opozícia si to nemyslí.
“Smer neuniesol bremeno svojho víťazstva na pôde parlamentu. Ukázalo sa to tak, že prestal existovať dialóg. Zabarikádovala sa jedna politická strana, ktorá svojou silou hlasov dokázala presadiť všetko, čo chcela. Boli sme svedkami zneužívania moci,” povedal Hrušovský s tým, že parlament sa stal akýmsi administratívnym vykonávateľom vládnej politiky. Podľa Sulíka zodpovedala politika Smeru-SD v parlamente vyhláseniu Pavla Pašku (Smer-SD): “Vyhrajte voľby a môžete všetko”.
Pellegrini ich tvrdenie odmieta. “Smer-SD nezneužil svoje postavenie. Ukázal politickú kultúru a nezneužil politickú moc. Často to ukázal aj odvolávaním nominantov pri podozreniach. Smer-SD ukázal, že napriek tomu, že bol sám, dokázal prijať rozhodnutia aj dovnútra strany,” reagoval Pellegrini. Vyzdvihol stabilitu poslaneckého klubu Smeru-SD.
Pellegrinimu prekáža správanie sa niektorých poslancov. Ako príklad uviedol lídra OĽaNO-NOVA Igora Matoviča. “Vy pán Sulík ste otcom jedného z najväčších porušovateľov rokovacieho poriadku. Pána Matoviča ste do parlamentu dostali vy,” obrátil sa na Sulíka Pellegrini a spomenul viaceré Matovičove praktiky, ktorými podľa neho porušuje rokovací poriadok parlamentu. “Tak s ním spravte poriadok, ste tam od toho,” reagoval Sulík.
Pellegrini si myslí, že budúci parlament by mohol prijať etický kódex poslanca. Podľa Hrušovského poslanci nepotrebujú takýto dokument na to, aby sa slušne správali.
Pellegrini: NR by mala na začiatku nového obdobia prijať etický kódex
Jedným z prvých opatrení, ktoré by mal parlament schváliť na začiatku nového volebného obdobia, je etický kódex poslancov. Zároveň by mohol opäť otvoriť otázku prísnejších majetkových priznaní verejných činiteľov.
Parlament by to mal podľa neho urobiť na začiatku volebného obdobia, aby sa vyhol riziku, že nebudú opatrenia prijaté pre blížiace sa voľby. Práve prevládajúca politika súvisiaca s voľbami zabránila podľa Pellegriniho sprísneniu majetkových priznaní. “V závere sme nenašli zhodu s kolegami z opozície a na to treba ústavnú zmenu, lebo je to ústavný zákon. Pevne verím, že nový parlament s tým príde,” povedal Pellegrini.
Pokiaľ bude v parlamente, chce pokračovať v tejto debate. Verí, že sa zhoda nájde. Zároveň si však myslí, že otázka majetkových priznaní funkcionárov nie je najväčší problém. “Dnes štát aj verejnosť disponuje toľkými informáciami z verejných zdrojov, že nie je možné, aby dnes nekontrolovateľne narástol majetok,” poznamenal.
Predseda SaS Richard Sulík pripomenul Pellegrinimu, že dohoda na sprísnení majetkových priznaní bola, ale Smer-SD z nej odstúpil. Poukázal na návrh z dielne pracovnej skupiny, v ktorej sa na znení zmien dohodli zástupcovia všetkých parlamentných strán vrátane Smeru-SD. Ten napokon predložil iný návrh.
“Smer nedodržal slovo. Ten zákon mohol byť schválený, lebo k dohode v pracovnej skupine došlo,” zdôraznil Sulík. Smer-SD podľa neho zrejme sprísnenie v skutočnosti nechcel. “Ja to aj chápem. Viacerí by mali problém vysvetliť, kde vzali na hodinky či na alobal,” poznamenal Sulík. Upozornil, že sa to však dialo ešte za čias Pavla Pašku (Smer-SD) na čele NR SR, a nie Pellegriniho.
Pavol Hrušovský z KDH je za opätovné otvorenie diskusie o prísnejších majetkových priznaniach. “Treba tú diskusiu otvoriť znovu a stanoviť si hranicu, do akej miery ideme obnažiť majetkové pomery každého ústavného činiteľa. Je najvyšší čas, aby sme to urobili,” vyhlásil. Naopak, etický kódex sa mu zdá zbytočný. “Nemyslím si, že etický kódex je až taký dôležitý na to, aby sme sa dokázali v parlamente slušne správať. Je to len gesto, nie je to norma, ktorá by niekoho prinútila správať sa slušne,” uzavrel.
Pellegrini: Nikto nechce škodiť moslimom žijúcim na Slovensku
Nikto nemá záujem škodiť moslimom, ktorí na Slovensku žijú. Hovorí to predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý osobne viacerých pozná. Zároveň však súhlasí s vyjadreniami premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ohľadom migrantov, pre ktoré si vyslúžil kritiku nielen od opozície, ale aj zo zahraničia.
“Vláda má zodpovednosť za to, ako bude vyzerať Slovensko. A ja plne súhlasím, ak premiér pomenováva veci jasnými slovami. Tu sa už nemôžeme hrať na politicky korektný jazyk. Otvorený a kritický jazyk je správny, pretože sa už skončila doba, kedy sa môžu viesť pekné diplomatické reči, ktoré nikam nevedú,” povedal v dnešnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 Pellegrini. Zdôraznil, že Slovensko nie je schopné integrovať väčší počet moslimských utečencov.
Líder SaS Richard Sulík súhlasí, že zodpovednosť nesie vláda, a nie opozícia, ale o to rozvážnejšie by mal preto kabinet postupovať. “Robert Fico ide hrubo za čiaru a robí to úplne zbytočne,” vyhlásil. Zároveň zopakoval, že aj SaS je proti povinným kvótam na rozdelenie migrantov. Odmieta však premiérove výroky o monitorovaní každého jedného moslima či o zabránení vzniku ucelených moslimských komunít. Premiérove vyjadrenia vníma ako predvolebnú kampaň.
Pavol Hrušovský z KDH je presvedčený, že žiadny moslim na Slovensku sa nemusí báť o svoju bezpečnosť. “Ale nesmieme vytvárať atmosféru strachu,” zdôraznil. Zároveň nevidí dôvod príliš liberalizovať postoj k migrantom. “Nie som ale ani zástancom príliš silných prejavov a postojov, aké zvolil premiér,” doplnil s tým, že narážal na podanie žaloby na Radu EÚ za rozhodnutie o povinnom prerozdelení utečencov.
Hrušovský tento krok neschvaľuje, Sulík, naopak, áno. “Nemyslím si, že podať žalobu bola chyba, Lisabonská zmluva to pripúšťa, bolo to správne,” poznamenal. Žalobu schvaľuje aj Pellegrini, ktorému sa navyše zdá, že Brusel koná v otázke migrantov pomaly. “Keď išlo o banky, kapitál, peniaze, bola schopná únia zasadať trikrát do týždňa,” poznamenal.