Francúzske školstvo: Zbohom Tocqueville, Rousseu a Voltaire, vitaj Mekka a Medina!

Paríž 6. mája 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Claude Paris)

Francúzske školstvo má mnoho problémov, úroveň dlhodobo klesá a zverejnenie výsledkov francúzskych školákov v medzinárodných porovnávacích testoch vždy vyvolá živú debatu. O tom, že školstvo potrebuje reformu nikto nepochybuje, ale školská reforma,ktorú predstavila ministerka školstva Najat Vallaud-Belkacem, a ktorá by mala vstúpiť do platnosti v roku 2016 rozbúrila verejnú mienku

Nespokojní sú učitelia, odbory, ale v neposlednom rade aj rodičia. Portál Slate.fr ironicky nazval uvedenú reformu „ Excelntnosť pre všetkých “ako parafrázu na už chronicky známy zákon” manželstva pre všetkých.

Medzi mnohými opatreniami, ktoré táto reforma zavádza, búrlivú debatu vyvolali najmä zmeny vo výuke jazykov a histórie. Gréčtinu a latinčinu, neoddeliteľnú súčasť našej civilizácie a histórie, si žiaci na druhom stupni nebudú môcť zvoliť ako študijný predmet, tak ako bolo tomu doteraz. Ministerstvo sa obvineniam zo “zrušenia latinčiny” bráni tvrdením, že latinčine sa budú môcť študenti venovať v tzv. „interdisciplinárnej praktickej výuke“ v tematickom okruhu „ Jazyky a kultúra antiky“. Portál Marianne. net citoval jednu z reakcií učiteľov :“ Neprichádza do úvahy, aby výuka gréčtiny a latinčiny zmizla z našich škôl. To je obrátenie sa chrbtom k našim koreňov a zabudnutie na to, z čoho vzišla francúzština. Prečo teda rovno nezatvoriť múzeá, keď už na to príde?“

Interdisciplinárna praktická výuka je ďalšia z noviniek reformy, o ktorú sa vedie spor. Podľa predstáv ministerstva by sa 20% týždenného rozvrhu, malo venovať výuke, ktorá by nemala presné ohraničenie jednotlivých predmetov. Princípom je „umožniť študentom získať a zapojiť znalosti z rôznych odborov. Inými slovami, aby sa vyučovala súčasne matematika a francúzština, história a veda alebo dokonca angličtina a fyzika,” vysvetľuje týždenník L´Express. Čas venovaný takto zameranej výuke by išiel na úkor „klasických predmetov“ a to skrátením penza výuky o 20 %.

Ďalším z kontroverzných bodov, je praktické zrušenie bilinguálnych a tzv.“európskch tried“, ktoré my mala nahradiť povinná výuka jedného zo živých jazykov o jeden ročník skôr a pridaním dvoch hodín týždenne. Kritici tohoto opatrenia argumentujú tým, že deti, ktoré zostávali na verejných školách, práve kvôli možnosti študovať v bilinguálnych triedach, sa presunú na súkromné školy a to v konečnom dôsledku nebude znamenať zlepšenie celkovej úrovne štátnych škôl, ale naopak.

Podobne búrlivá debata sa vedie ohľadne zmien vo výuke histórie. Podľa materiálov ministerstva školstva téma „ Islam, počiatok, rozšírenie, spoločnosti a kultúra“ je povinná, ale téma východného alebo západného kresťanského stredoveku je iba voliteľná. Podobne dopadla éra Osvietenectva s jeho humanistickou filozofiou, ktorá sa takisto stala nepovinnou. Avšak tématický okruh: „ Svetu dominuje Európa: koloniálne ríše, obchod a obchod s otrokmi” je povinná.

Portál 24heuresactu.fr to vo svojom týždennom prehľade udalostí komentoval nasledovne: “Vynikajúca práca našich socialistických priateľov. Formátovanie myslí od útleho veku okolo politicky korektných hodnôt… za prvé sme definitívne pochovali chronológiu vo výuke dejín v prospech hmlistých konceptov. Takto je úplne isté , že deti nebudú rozumieť národnému románu, ktorý dáva pochopiť našu dobu. Horšie je, keď sa pozriete na obsah. Ideologický zámer je naprosto ohromujúci” ukončiť výuku osvietenstva, vitaj výuka islamu! … Zbohom Tocqueville, Rousseu a Voltaire, vitaj Mekka a Medina! Podobne obchod s otrokmi sa stáva povinným vzdelaním, zatiaľ čo Veľké storočie, Impérium, alebo de Gaulle sa ocitli na vedľajšej koľaji… Je to šialené, šialené…”

Katarína Hanzlíková