Kyjev 24. septembra 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:screenshot)
Medzinárodné a ukrajinské mimovládne organizácie pre ľudské práva podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom tvrdia, že parlamentné voľby sú nezlučiteľné s plnohodnotnou vojnou, napriek tomu, že prezident Zelenskyj naznačil, že ich zorganizuje v roku 2024 – ak Západ zaplatí účet. Namiesto toho mimovládne organizácie vyzvali na predĺženie mandátu všetkých zvolených predstaviteľov až do konca vojny, napísala vo štvrtok 21. septembra agentúra Euromaidan Press
Spoločná výzva proti uskutočneniu ukrajinských volieb v budúcom roku prišla v reakcii na rastúci tlak zo Západu, najmä zo strany vysokopostavených amerických zákonodarcov, aby sa pri hlasovaní postupovalo, ako keby sa krajina nachádzala v čase mieru, pričom argumentovali tým, že Washington v minulosti voľby vo vojnovom období naozaj uskutočnil.
“Chcem, aby sa v tejto krajine konali slobodné a spravodlivé voľby, a to aj počas útoku,” povedal nedávno americký senátor Lindsey Graham. “Som presvedčený, že nastal čas, aby Ukrajina urobila ďalší krok vo svojom demokratickom vývoji, najmä aby sa voľby konali v roku 2024.”
Vo vyhlásení, ktoré podpísalo sto mimovládnych organizácií vrátane Transparency International, občianskej siete OPORA a Kyjevskej ekonomickej školy, sa však vysvetľuje, že voľby nie sú len o jednom dni hlasovania, ale o mesiacoch vášnivej a “neznesiteľne otvorenej” politickej diskusie, ktorá by mohla viesť k strate morálky verejnosti, národnej jednoty a legitimity politického vedenia, čo by mohlo “destabilizovať štát ako celok” a poškodiť vojnové úsilie.
Okrem toho, ako sa v liste zdôrazňovalo, ústava Ukrajiny výslovne zakazuje konanie volieb počas vojnového stavu alebo výnimočného stavu, a organizovanie volieb v roku 2024 by si preto vyžadovalo zmenu ústavy.
Okrem toho sa v liste uvádza aj niekoľko technických problémov spojených s perspektívou vojnových volieb, ako napríklad otvorenie krajiny pre ruské dezinformácie, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok; nemožnosť zabezpečiť plnú účasť aktívnych vojakov a utečencov žijúcich v zahraničí; súčasné obmedzenie slobody prejavu na základe ustanovení o vojnovom stave, ktoré by bránilo šíreniu správ v rámci kampane; a obrovské bezpečnostné problémy vyplývajúce zo skutočnosti, že 40 % krajiny je buď okupovaných, alebo v dosahu ruského delostrelectva, ktoré by mohlo priamo zamerať volebné miestnosti.
Okrem toho mimovládne organizácie dodali, že ďalším dôležitým faktorom sú náklady na organizáciu volieb. “V čase vojny sú takéto výdavky neopodstatnené a cynické, keďže Ukrajina stále bojuje o svoju existenciu. Naliehavejšie potreby Ukrajiny sú zbrane, munícia, zdravotnícky materiál a ďalšia nevyhnutná pomoc.”
Aj to bol jeden z hlavných bodov prezidenta Zelenského, keď sa ho minulý mesiac pýtali na možnosť volieb. Prezident vysvetlil, že aj keby Kyjev zaviedol legislatívne zmeny, ktoré by umožnili konanie vojnových volieb, musel by na ne zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov – a to v miliardách dolárov.
Zároveň naznačil, že ak by Západ zaplatil účet a poskytol logistickú podporu, voľby v roku 2024 by mohli byť opäť na stole:
Predpokladajme, povedal som [senátorovi Grahamovi], že ste pripravení dať mi 5 miliárd dolárov, pretože nemôžem len tak zobrať 5 miliárd dolárov z rozpočtu, pretože sa mi zdá, že je to suma potrebná na uskutočnenie volieb v normálnych časoch, a v čase vojny, neviem, aká suma by to bola – ak nám USA spolu s Európou poskytnú finančnú podporu [potom Ukrajina uskutoční voľby].
Prepáčte, ja nič nežiadam. Nebudem organizovať voľby na úver. Nebudem brať peniaze z toho, [čo míňame na] zbrane, a ani ich nebudem prideľovať na voľby. Je to stanovené zákonom. Ale ak mi poskytnete túto finančnú podporu a ak poslanci pochopia, že to musíme urobiť, potom rýchlo zmeníme legislatívu…
Prečítajte si tiež:
- Je nepravdepodobné, že by ukrajinská protiofenzíva dosiahla svoje ciele
- Ako vidí vojnu Budanov? Prezradil pre americké noviny
17.5°C
Utorok 
Štvrtok 
15.2°C
.jpg)
.JPG)
