Žitňanská: Protischránkový zákon možno neukáže pozadie Váhostavu-SK

Bratislava 19. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Protischránkový zákon možno neodhalí, kto skutočne stojí za firmami ako Váhostav-SK či súkromná zdravotná poisťovňa (ZP) Dôvera, ale môže zabezpečiť, aby tieto spoločnosti nerobili obchody so štátom. A to v prípade, že nebudú vedieť dôveryhodne dokázať, že nimi uvedené informácie o vlastníkovi sú pravdivé. Takto vysvetľuje princíp novej úpravy protischránkového zákona ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá právnu normu presadila.

“Ja neviem, či dostanete odpoveď na to, kto je za Váhostavom-SK, podľa tejto právnej úpravy. Ale právna úprava je postavená na tom, že ak Váhostav-SK nebude schopný dôveryhodne ukázať, kto za ním stojí, nebude robiť obchody so štátom,” povedala Žitňanská v dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Pripomenula, že zákon prináša register partnerov verejného sektora a porušenie zákona môže viesť až k výmazu firmy z tohto registra a teda zákazu obchodovať so štátom.

Žitňanská verí, že po novom budeme vedieť, kto stojí za firmami obchodujúcimi so štátom. “Prípadne, ktoré si uplatňujú veľké pohľadávky v obchode so štátom,” doplnila. Na otázky ohľadom Dôvery uviedla, že aj zdravotná poisťovňa musí byť zapísaná v registri a jej údaje o konečných užívateľoch výhod bude musieť verifikovať banka alebo advokát.

“Zároveň akýkoľvek podnet, ktorý príde na Okresný súd v Žiline, ktorý bude viesť register partnerov verejného sektora, bude preverený. Pokiaľ príde kvalifikovaný podnet, spustí sa konanie a áno, keď sa zistí, že Dôvera uviedla nepravdivé údaje, bude to mať svoje následky,” vysvetlila ministerka spravodlivosti. Tieto následky môžu byť podľa nej také, že Dôvera nebude môcť byť ZP, ktorá čerpá peniaze zo zdravotného poistenia.

O podozreniach voči firmám budú rozhodovať sudcovia na Okresnom súde v Žiline. “Ten, kto v tomto prípade rozhoduje, je sudca. Ten nemôže rozhodovať na základe pocitu, ale na základe dôkazov,” doplnila Žitňanská s tým, že ak dôkazy nebudú dostatočne validné, môže prísť pre firmu trest. Dokazovať pravdivosť uvedených údajov bude totiž firma, na ktorú príde podnet. Dôkazy bude môcť navrhovať podávateľ podnetu.

Nezaradený poslanec Národnej rady SR Miroslav Beblavý nepochybuje, že ministerka Žitňanská sa bude naozaj usilovať uplatňovať protischránkový zákon. Dôležití však budú podľa neho práve spomínaní sudcovia. “Podnety budú a to, na čom sa to zlomí, sú sudcovia. Sudca môže podnet odmietnuť, alebo ho môže prejednať. Vypočuť svedkov a skonštatovať, či sú, alebo nie sú pochybnosti. Bude to na odvahe a profesionalizme sudcov, ktorí tam budú náhodne vybraní,” podotkol Beblavý. Doterajšie skúsenosti podľa neho ukazujú, že u sudcov nie je kombinácia odvahy a profesionalizmu dominantná.

Beblavý tiež predpokladá, že niektoré firmy si urobia poriadok so svojimi vlastníckymi štruktúrami, budú však podľa neho aj také, čo budú klamať. Podvod sa dá podľa neho urobiť vždy. Význam zákona však vidí v tom, že ak si súd pozve napríklad Juraja Širokého pre Váhostav-SK, ten bude musieť vypovedať pod prísahou. “A buď povie pravdu, alebo bude klamať pod prísahou,” poznamenal poslanec s tým, že v konečnom dôsledku mu môže hroziť väzenie práve za klamstvo pod prísahou. To sa môže podľa Beblavého ukázať aj časom. “Takže vidím význam v tom, že títo ľudia sa dostanú do pasce. A ak teda sudcovia nebudú odmietať podnety, tak vidím význam v tomto zákone,” doplnil poslanec.

Žitňanská verí, že to bude fungovať. Nie je podľa nej nevyhnutné dokázať, kto naozaj je na konci reťazca. “Ale to, aby mal štát transparentné obchody a aby sa vedelo, s kým sa obchoduje. Je dôležité, či tie doklady sú dôveryhodné. A ak to inštitúcia nevie dôveryhodne dokázať, tak je to dôvod na výmaz z registra,” podotkla Žitňanská.

Ministerka hovorila aj o tom, že chce presadiť, aby nezabezpečení veritelia museli dostať v reštrukturalizácii aspoň 50 percent svojich pohľadávok. Zefektívniť sa má aj proces vymáhania faktúr. Žitňanská rieši aj zavedenie účinného inštitútu osobného bankrotu. Má to zabrániť akémusi “vyrábaniu bezdomovcov”.