Základy spoločnosti sa v Nemecku rozkladajú

Wetzlar 30. mája 2016 (/HSP/Foto:TASR/AP-Jens Meyer)

Mnohí Nemci už nespolupracujú – v rodine, v cirkvi a ani v stranách a odboroch. Od 50. rokov 20. storočia prežívajú tradičné piliere spoločnosti bezpríkladný úpadok

Tento vývoj sa rysuje už dlho, boj proti nemu sa však vedie iba vlažne. Nuž, časy sa menia a iba tí večne včerajší sa stavajú proti hnutiam modernizácie mladších generácií, ako počúvame. Pritom to má v sebe niečo strašidelne hrozivé pozorovať toto postupné podkopávanie nosných pilierov spoločnosti. A hlavní aktéri nedotknuto pokračujú v každodennej rutine – a jednoducho postupujú ako vždy, hoci stále menej ľudí spolupracuje.

Ponuky bez dopytu

Najprv ubudol záujem o cirkevný život. O návštevy bohoslužieb, krsty, konfirmácie, cirkevné svadby a pohreby bol stále menší záujem. Tento opis nie je bez podkladu, lebo v našom zekonomizovanom svete sa hodnota podniku odvíja jednoducho od toho, či sa ponuka stretáva s dostatočným dopytom. Ak to tak nie je a všetky pokusy o reformy stroskotajú, musí ísť podnik do konkurzu – vlastne by mal. Pretože to, čo sa vo svete hospodárstva ukázalo ako ničivé, v tom sa vo svete kultúry a politiky veselo pokračuje – s masívnymi štátnymi subvenciami z daní, aby sa zabránilo konkurzu.

Pápež ako hviezda „Lutherovej party“ 2017?

Pritom je sotva nádej na dlhodobé prežitie. Príklad: Oslavy M. Luthera 2017 sú verejnými prostriedkami masívne „podporované“ ako sa oficiálne uvádza. Propagácia je v plnom prúde,profíci urobili dobrú prácu, sotva niekto prehliadol ohlasovanie „Lutherovej party“. Ale ako je to s programom? Ak vo veľkých skôr konzervatívnych novinách čítame, že inovatívny teologický príspevok najmä od systematického teológa zatiaľ chýba, tak je to alarmujúca diagnóza. Nejde totiž o to sláviť na verejnosti účinné symbolické úkony, ale prezentovať nové pohľady – podávať impulzy, ktoré znova prebudia záujem o evanjelickú cirkev.

Namiesto toho sa v zadných miestnostiach dumá o tom, či pozvať pápeža. Prečo vlastne? František nie je teologický mysliteľ ako jeho predchodca, ale pre túto mediálnu kultúru vhodný pastoračný zabávač. On má úspech. Ale či tým vyblednutým protestantským postavám neukradne show? Takže sa zvažuje: Má pápež urobiť z oslavy Luthera medzinárodnú mediálnu udalosť a tak zachrániť protestantizmus – ako by mal zachrániť aj Európu? Alebo postačí národný rámec a riskuje sa, že napínavé ponuky osláv pozornosť verejnosti nevyvolajú? Očividne hrá podradnú úlohu, že naďalej existujú závažné teologické diferencie medzi katolíkmi a protestantmi, keďže im veriaci aj tak nerozumejú – veľký nedostatok v cirkevnom vzdelaní. Rozhodujúce je, že iba katolíci majú kresťanskú svetovú hviezdu s medzinárodným vyžarovaním, protestanti však iba hviezdičky ako rozvedená biskupka Margot Käßmannová. Musí Luthera skutočne zachrániť pápež?

Cirkvi sú iba jedným príkladom stratégií prežitia inštitúcií bez nápadov v podmienkach trhového hospodárstva. Čo dnes krásne beží, sú sociálne médiá, športové podujatia a inscenované konzumné opojenia. Tradičné politické strany naproti tomu sa stále viac dostávajú na perifériu. Trpia opotrebovaním a rastúcim nedostatkom vierohodnosti. Ak by nebolo hojného financovania zo štátneho vreca, vyzeralo by to ešte horšie. Strana SPD kolíše na 20 % preferencií, jej poslanci prežívajú strach o prežitie. Keďže väčšina politikov nemá iné povolanie, hrozí v r. 2017 takmer tretine sociálny pád. Ako v prípade cirkví, príliš dlho sa spoliehali, že všetko pobeží ako dosiaľ – s podporou prostého ľudu, či bez nej.

Ľudia už nechodia masovo ani na jarné slávnosti bývalej ľudovej strany – napriek sponzorovanému hojnému občerstveniu. Ale medzi málo hosťami tam vystupujú poverenci z cirkvi. Tu stretávajú priateľov v utrpení – poslancov a môžu s nimi uvažovať o nevďačnom národe, ktorý ich také vynikajúce ponuky jednoducho odmieta. No môžu sa cítiť dôležitými, pretože ešte ich nesie ich úrad – tak akoby všetko bolo super aspoň na krátku chvíľu.

Autor, Gerhard Besier (Drážďany), je evanjelický teológ, historik a psychológ. Prednáša na rôznych európskych univerzitách a na Stanfordskej univerzite v Kalifornii.