Svet 7. apríla 2016 (HSP/mises.org/Foto:TASR/AP-Gene J. Puskar, File)
Niektorí politici chcú zakázať hotovosť argumentujúc, že napomáha zločinu. Prvé kroky v tomto smere sú upustenie od bankoviek veľkých nominálnych hodnôt a obmedzenia platieb v hotovosti. No skutočne je hotovosť takým “zločinom”?
Hotovosť sa vraj výrazne podieľa na praní špinavých peňazí, terorizme a daňových únikoch. Aj takáto informácia pomáha získať si širokú verejnosť, aby preferovala radšej bezhotovostné platby. Ale komentár Thostena Polleita na stránke mises.org píše, že to nie je vôbec presvedčivý dôkaz pre tvrdenie, že “svet bez hotovosti bude lepší”. Nikto nemôže zaručiť, že zločin pominie spolu s hotovosťou.
Plán obmedziť používanie hotovosti (alebo ju celkom zrušiť) nemá nič spoločné s bojom proti trestnej činnosti. Skutočným dôvodom je podľa neho to, že štáty a ich centrálne banky chcú zaviesť záporné úrokové sadzby. Hoci centrálne banky už dlho sledujú inflačnú politiku, ktorá devalvuje dlh vlády, záporné úrokové sadzby sú k tomu novým a účinným nástrojom. Ale aby však dobre fungovali, je potrebné zbaviť sa fyzickej hotovosti.
Ľudia si totiž záporné sadzby bankových vkladov v bezhotovostnom režime všimnú menej alebo vôbec. Ak by chceli proti tomu niečo robiť, hotovosť by bola pre nich akási “úniková cesta”, vyberali by si peniaze zo svojich účtov a uchovávali ich niekde mimo bánk, čo by sa samozrejme finančným inštitúciám nepáčilo.
Renomovaní ekonómovia centrálnych bánk sa snažia tlačiť úrokové sadzby pod nulu, pretože v tom nachádzajú jediný spôsob, ako podporiť rast a zamestnanosť. No vo svojej podstate je nemožné, aby vyvážená úroková sadzba bola negatívna. Politika záporných sadzieb nie je teda žiadnym liekom pre ekonomiku, ale spôsobuje skôr obrovské ekonomické problémy.
Zákaz hotovosti je vnímaný ako porušenie slobody občanov v masovom meradle. Pomocou hotovosti si sami určujeme, na aké účely ju použijeme, no bez nej by sme boli zbavení tejto voľby. Všetky transakcie by sa vykonávali elektronicky a podľa komentára by to bol “už len malý krôčik ku koncu finančného súkromia, či dokonca k jeho sledovaniu a porušovaniu jeho práva na slobodu”.
Plán zakázať hotovosť (ani nie odrazu, ale postupne krok za krokom) je teda “známkou základnej choroby našej doby”: čoraz viac ničí slobody občanov a podnikov, ktoré sa už pomaly premenili na lokálne monopoly.