Bratislava 12. júna 2016 (HSP/Foto:TASR – Oliver Ondráš)
KDH sa vo voľbách nedostalo do parlamentu. Ľuďom zvyknutým na svojich 8 percent to spôsobilo šok. Hnutie ustrnulo a po prvom šoku sa rozbehli prípravy na zmeny. Hlavne bolo potrebné vymeniť predsedu.
Všetci priaznivci hnutia s napätím očakávali, ako to dopadne. Hnutie prechádzalo katarziou. Priaznivci a voliči boli zvedaví, či tento očistný proces dá šancu hnutiu na reštart, alebo povedie k jeho zániku.
Dnes už vieme, že hnutie zanikne. Tým, ktorý zhasne, bude práve zvolený Alojz Hlina. Jeho zvolenie je dôkazom, že hnutie nepochopilo samo seba, vôbec nepochopilo svojich voličov a zostalo uväznené vo vnútrostranníckych čachroch tak, ako fungovalo posledných možno 15 rokov.
Nová krv, ktorá sa naliala do hnutia pred voľbami v podobe aktivistov a proliferov, sa ukázala vo vnútrostranníckom hľadaní východísk ako sterilná, neschopná prekvasiť hnutie.
Alojz Hlina je nesporne osobnosťou, avšak osobnosťou úplne inou, ako očakáva volič KDH. Hlina sa do KDH prešmochtal takpovediac náhodou.
Začal ako aktivista. Svojím prejavom bol veľmi podobný teatrálnemu upútavaniu pozornosti Matoviča. Tomu i padol do oka a kandidoval za OĽaNO. Tak sa i dostal do parlamentu a do tejto aktivistickej strany bez programu a vízie i patril.
Z veľkej lásky medzi Matovičom a Hlinom veľmi rýchlo zostal iba puch. Hlina sa pobral ďalej a založil si stranu Občania. Táto strana mala nulovú podporu, a tak hľadal prístrešie. To mu poskytlo KDH, ktoré cítilo, že z jeho preferenciami nie je niečo v poriadku, a tak hľadalo osobnosti, ktoré by pritiahli nových voličov. Hlina so svojimi 20-tisícmi preferenčných hlasov bol pre „stratégov“ KDH zaujímavý.
Ťažko teraz hodnotiť, či Hlina pritiahol do KDH viac voličov ako odpudil. Podľa reakcií z môjho okolia skôr to druhé. Osobne si myslím, že aj prijatím Hlinu na kandidátku si hnutie vykoledovalo svoj katastrofálny výsledok.
Každopádne, jeho zvolenie za predsedu len potvrdilo, že je načase, aby hnutie ako celok odišlo na smetisko dejín. Hlina je pre voličov KDH šašo. Nemôže byť človekom, akého si volič KDH na čele svojej strany predstavuje. Volič KDH je veriaci, hodnotový, principiálny. Nezaujíma ho šašo a jeho výstrelky. Irituje ho spôsob, akým Hlina upútava na seba pozornosť, akým komunikuje. Nezaujíma ho človek, ktorý je síce konzervatívny ale “odtiaľ potiaľ”. Či už sa to niekomu páči alebo nie, KDH je na Slovensku postavená na náboženskom princípe. A s tým Hlina nemá vôbec nič.
Samozrejme ani v KDH asi nie sú nadšení, že museli zvoliť práve Hlinu. Že on bol ten “naj” na post predsedu, že ostatní kandidáti boli iba horší. Ale čo chce hnutie, ktoré si za 25 rokov svojej existencie nevie vychovať jednu osobnosť, ktorá by ho potiahla. Z toho je jasné len jedno, v hnutí je atmosféra, ktorá vychováva politikárov nie politikov – osobnosti.
Teraz nás čaká už iba sledovať dlhý tichý smútočný pochod KDH na konci ktorého je pripravený hlboký hrob, do ktorého si hnutie ľahne. Hlina hodí do jamy poslednú hlinu a zhasne.
Členovia hnutia, voliči, sympatizanti a tí, ktorým na hnutiu záleží, by sa teraz mali začať intenzívne modliť, lebo iba zázrak môže hnutiu pomôcť vrátiť sa do reálnej politiky. Tak ako sú veci v hnutí nastavené teraz, povedú iba k jednému výsledku. Koncu.
Juraj Martus