Kremnica, Nitra, 9. októbra 2017 (HSP/Foto: Slavica)
Slovania si zasa našli cestu ku svojim predkom: včera na poludnie členovia nitrianskeho občianskeho združenia Slavica absolvovali túru na trase Skalka a Vrch Velestúr. Tento pochod venovali podpore našej Staroslovienskej Kultúre a vďake naším Predkom.
Na vrchu Velestúr pod runovým nápisom tejto významnej kultúrnej pamiatky, ktorá má niekoľko tisíc rokov, prečítali Vyhlásenie staroslovienskych rodov /viď foto/. Zdôraznili, že z obsahom tohto vyhlásenia budú postupne oboznamovať slovenskú verejnosť.
„Vyhlásenie Staroslovienskych Rodov
Zástupcovia Staroslovienskych Rodov, zhromaždení dňa 1. septembra 2017 v Podhradí na Turci a organizovaní v občinách Nitrava a Turiec na Slovensku uznášame sa na znení tohto Vyhlásenia Staroslovienskych Rodov, ktoré sme zároveň predložili Českej, Moravskej, Sliezkej a Slovenskej verejnosti na prvom Slovanskom sneme Občín, ktorý sa konal v dňoch 9. a 10. septembra 2017 v Novom Hrozenkove.
Spoločenstvo Staroslovienskych Rodov Čiech, Moravy, Sliezka a Slovenska si ctí slobodu myslenia, svedomia, vyznania a viery. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženského vyznania alebo viery. Tak ako každý má právo byť bez náboženského vyznania, tak má zároveň každý právo verejne a slobodne prejavovať svoje zmýšľanie, náboženstvo alebo vieru. Spoločenstvo Staroslovienskych Rodov vyhlasuje, že v mene Staroslovienskych Rodov a ich jednotlivých príslušníkov bývajúcich v hraniciach Európskeho spoločenstva národov je jedine ono oprávnené hovoriť a konať.
Nie je na to oprávnená žiadna Európska vláda, zastupiteľské zbory ani také zhromaždenia a mimovládne organizácie, ktoré sa tvária, že hovoria v mene ľudu a pritom plnia príkazy úzkej skupiny svojich donorov a oligarchov ničiacich náš ľud majetkovo, sociálne a kultúrne svojou protislovienskou činnosťou.
Spoločenstvo Staroslovienskych Rodov osvedčuje:
1. Staroslovienske Rody sú jazykovou, kultúrnou a dejinnou súčasťou Spoločenstva Staroslovienskych rodov obývajúceho územie Karpát, Karpatskej kotliny a celého stredoeurópskeho priestoru tvoriaceho v minulosti našu Starosloviensku Dŕžavu, v ktorej sa uplatňovala Rodovo – kmeňová a Občinovo – kmeňová organizácia spoločnosti. Táto kultúrne jednotná spoločnosť so svojím Svetoponímaním používala Starosloviensky jazyk a písmo Staroslovienku Bukvicu.
2. Pre tieto Staroslovienske Rody žiadame právo slobody a sebarealizácie, pamätajúc na letopisné dedičstvo našich Predkov a Starosloviensku kultúrnu tradíciu.
3. Žiadame medzinárodné spoločenstvo národov o okamžité uzavretie pokoja a mieru na všeľudských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodnoprávnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a zbrojenie.
4. Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný Starosloviensky rod, ktorý vzdor neslýchanému vyše tisícročnému útlaku a genocíde dospel na taký stupeň kultúry, že bude prijatí do rodiny národov a bude mu dopriate, aby sa podľa svojho svojrázu mohol vyvíjať a podľa svojich síl, svedomia a vedomia prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.
Zo zasadnutia Staroslovienskych rodov, občiny Nitrava a Turiec v Podhradí na Turci 1.
Septembra 2017 / 7525
Miloš Zverina a Rudolf Jurenka, Občina Nitrava, Boris Nátny a Ivan Cupan, Občina Turiec.“ Zdôraznili, že z obsahom tohto vyhlásenia budú postupne oboznamovať slovenskú verejnosť.
Velestúr (1 254,4 m n. n.) je vrch v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Leží južne od centrálnej časti pohoria a susedí na severe so Zlatou studňou a na západe so Smrečníkom. Pod južnými svahmi sa nachádza sedlo Tri kríže. Vrch je známy aj tzv. Velestúrskym nápisom. Je to nápis vyrytý do skaly v praslovančine.
Vrch Velestúr nachádzajúci sa približne na pol ceste vzdušnou čiarou medzi Kremnicou a Banskou Bystricou, je známy najmä tajomným runovým nápisom, tzv. velestúrskym. Pôvod tohto nápisu vytesaného na temer kolmej južnej skalnej stene pod vrcholom dodnes nie je spoľahlivo objasnený.
Existujú teórie, že ho vytvorili starí Slovania, ktorí mali na vrchu svoje obetné miesto (Veles i Tur sú mená slovanských bohov), niektorí odborníci v sa však prikláňa k názoru, že ide o falzifikát z 19. storočia, teda z čias národného obrodenia, kedy existovali snahy o preukázanie autochtónnosti starých Slovanov na našom území a o ich nesmierne starej tradícii. Velestúrsky nápis predstavuje mimoriadne zaujímavú turistickú atrakciu, ktorá na Velestúr láka mnoho návštevníkov z blízkeho i ďalekého okolia.
Vrch si veľmi obľúbili najmä fanúšikovia, ako ich nazval mainstream, „novopohanských náboženstiev“, ktorí v blízkosti nápisu postavili „obetné miesto“ s drevenými staroslovanskými modlami. Velestúr je prístupný po viacerých značkovaných turistických chodníkoch. Možno sa sem dostať napríklad z Kremnice (okolo chaty Hostinec) či z obce Horné Pršany (cez sedlá Pod Košiarmi a Tri kríže).
Tajomné nápisy v runovom písme, ktoré je vraj podstatne staršie než hlaholika zdokonalená Cyrilom a Metodom, objavil a zdokumentoval už v šesťdesiatych rokoch 19. storočia kremnický bádateľ Pavol Križko. Najznámejší z textov odhalil priamo na skale na Velestúre a v roku 1862 ho publikoval v časopise Sokol.
Namiesto uznania sa však dočkal posmeškov a podozrievania predovšetkým od katolíckeho farára Michala Matunáka. Ten tvrdil, že starobylé odkazy má na svedomí práve Križko. Nápis na Velestúre dešifroval ako prvý sám objaviteľ, ale jeho interpretácia nebola celkom správna. Až o desiatky rokov neskôr ho lepšie preložil moravský bádateľ Antonín Horák.
V dnešnej reči znie takto: „Prichádzajúci Silian od severu zbúral Kremnicu a Turiec a všetky hradiská v roku dvestoosemdesiat po Turícach.“ Je pravý a odborníci stále diskutujú o tom, či skutočne pochádza z obdobia spred viac ako 1 700 rokov…
Eugen Rusnák