Výbuch sopky na Thére spôsobil zánik mínójskej civilizácie

Iraklion 23. októbra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Kristi Eaton)

Niektorí odborníci sa dokonca domnievajú, že práve na ostrovoch Santorini sa mohla rozkladať bájna Atlantída

Súčasnú podobu malých gréckych ostrovov Santorini, v staroveku známych ako Thérá, vytvoril mohutný výbuch sopky ležiacej uprostred v tých časoch jedného veľkého ostrova. Táto erupcia ale zároveň zničila prvú známu európsku civilizáciu – mínójsku kultúru. Niektorí odborníci sa dokonca domnievajú, že práve na týchto ostrovoch sa v tom čase mohla rozkladať všetkými generáciami hľadačov pokladov vždy nanovo objavovaná bájna Atlantída.

Erupcia vulkánu na Thére nastala podľa dostupných prameňov pred približne 3600 rokmi. V okolí Stredozemného mora v tom čase prekvitali civilizácie mladšej doby bronzovej: Egypt, Babylon, Chetitská ríša a prvé grécke kráľovstvá. V dnešnej Číne sa vtedy dostala k moci dynastia Šang.

Na Kréte prekvitala prvá archeológmi pomenovaná európska civilizácia – podľa mýtického krétskeho kráľa Mínóa nazvaná mínójska. Z archeologických nálezov vyplynulo, že tamojší panovníci si stavali prepychové paláce, ktoré bádateľov dodnes ohromujú svojou rozľahlosťou, dômyselnosťou a okázalým luxusom.

Na dnešnom Santorini, sopečnom súostroví neďaleko Kréty, žil ľud kultúry kykladskej. Hlavné mesto tohto ostrova sa nachádzalo priamo na úpätí sopky, vďaka čomu mali obyvatelia prístup k teplej vode odvádzanej priamo do domov. Okrem ďalších znakov moderného spôsobu života sa v inom – v popole zachovanom meste na Santorini – našli napríklad splachovacie záchody.

Podľa Američana Erica H. Clinea, profesora dejín staroveku a archeológie na americkej Univerzite Georgea Washingtona, bol svet okolo Stredozemného mora určitou obdobou súčasnej globalizovanej spoločnosti. Mínójski obchodníci mali podľa jeho záverov aktívne kontakty so svojimi susedmi. A práve výbuchom na Santorini sa začal úpadok tejto civilizácie, konštatoval.

Na presnom datovaní explózie sa časť vedcov nedokáže dosiaľ zhodnúť, najčastejšie sa však uvádza obdobie medzi rokmi 1650–1615 pred n.l. Časopis National Geographic s odvolaním sa na štúdiu vedcov z renomovanej National Geographic Society napísal, že výbuch Théry patril medzi najhoršie na planéte Zem za uplynulých 10.000 rokov. Sopka vychrlila až 60 kubických kilometrov magmy, čo je šesťnásobne viac než smutne známa erupcia sopky Krakatoa, uvádza.

Následky výbuchu mali katastrofálne dôsledky. Následne vyvolaná vlna cunami zasiahla Krétu, kde zničila pobrežné roľnícke osady, čím spôsobila hladomor. Mnohí Kréťania preto hľadali útočisko v Egypte, uvádza Eric H. Cline vo svojej knihe s názvom “1177 B.C.: The Year Civilization Collapsed”.

Okrem šíriaceho sa oblaku popola vyslovil Cline názor, že následky erupcie pocítila takmer celá planéta. Stopy v letokruhoch stromov z tohto obdobia sa našli až v Grónsku, argumentuje. Klimatické následky boli zaznamenané v Egypte či dokonca až v Číne, kde spôsobili nezvyčajné javy ako žltá hmla, mráz v júli, tri slnká a pád vládnucej dynastie. Oblasť Stredozemného mora zasiahli zemetrasenia.

Ostrov Santorini výbuch roztrhol na viacero menších ostrovov. Z pohľadu z väčšej diaľky je vidno, že široká horná vrstva ostrova je šedá. Ide o popol, ktorým vtedy sopka pokryla celý ostrov. Na niektorých miestach je táto vrstva široká desiatky metrov. Práve v dôsledku toho však archeológovia na južnej časti súostrovia vykopali mesto Akrotiri, ktoré sa vďaka popolu zachovalo takmer nedotknuté. V miestnostiach domov zostalo množstvo z historického hľadiska cenných a vzácnych artefaktov – všetko tak, ako to zanechali utekajúci obyvatelia. Odkrývanie mesta pokračuje dodnes, takmer 50 rokov od jeho objavenia, dodal National Geographic.