Uvedomujete si, aký vplyv majú na vás a spoločnosť moderné technológie? Zamysleli ste sa nad tým niekedy?

Bratislava 15. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Jens Meyer)

Napriek mnohým nesporným výhodám dnešných technológií tieto majú aj značné negatíva. Mnohé z nich si uvedomíme však až s odstupom času. Pozrime sa na tie, ktoré používame každý deň bez toho, aby sme o nich hlbšie uvažovali a nedajme im tu moc stať sa zo sluhov našimi pánmi.

Technológie vymedzujú možnosti konania a ovplyvňujú takmer všetky oblasti našich životov. Spomeňme len dopravu, komunikáciu, uchovávanie a prenos informácií, skladovanie, prípravu jedál, bývanie. Ak porovnáme starovek s dneškom, všimneme si, ako veľmi je spoločnosť ovinutá okolo technológií, ktoré má k dispozícii. Je doslova determinovaná ich stavom.

Vývoj človeka pokročil v oblasti psychiky a duše minimálne, väčšina zmien prebehla na úrovni materiálnej. Je ľahšie meniť okolie, ako seba samého, z čoho implikujeme, že spoločnosť radšej upraví okolitý svet podľa svojich potrieb, než by upravila samotné svoje potreby. Odovzdanie rozvinutých technológií do rúk domorodcom zmení ich spoločnosť od základu, doslova ju zničí. Už nepotrebujú loviť divokú zver, upustia od pestovania plodín, ich denný režim nie je determinovaný východom a západom Slnka, nezomierajú na bežné zranenia a infekcie, domy ktoré postavia sú omnoho odolnejšie, nástroje efektívnejšie, dokážu lepšie skladovať zásoby jedla, začnú riešiť problémy bez participácie kolektívu, atď. Následne sa zmenia ich zvyky, povery, hodnoty, filozofie, náboženstvá, kultúra, spôsob života.

Prepadli sme ilúzii, že s rozvojom technológií sa bude automaticky zlepšovať aj náš život, táto paradigma darwinizmu do nás bola tlačená odmalička ako dogma. Nové technológie prichádzajú na trh neodladené, predražené, s množstvom skrytých chýb a rizík. Sú pretláčané často násilne a umelo za pomoci masívneho marketingu. Naviac so sebou prinášajú vždy aj nové problémy. Technológie dneška sú vytvárané takmer výlučne za účelom dosiahnutia cieľov korporácií a nie uspokojenia potrieb zákazníkov. Alebo si niekto z nás vysníval elektroniku, ktorá odchádza do „večných lovíšť“ po troch rokoch? Automobily, ktoré nie je možné opraviť lacno a rýchlo svojpomocne? Topánky, ktoré sa nám doslova rozpadajú „za jazdy“? Túžili ste „loviť Pokémonov“, alebo by ste si radšej prezerali zadarmo umelecké skvosty antiky? Chýbali vám geneticky modifikované (p)otraviny? Určite nie, voľný trh nefunguje a veda je poplatná svojmu sponzorovi.

Zatiaľ čo pred pätnástimi rokmi sme boli fascinovaní emailom, dnes začíname prahnúť po klasickej pošte. Chceme znova hmatať a cítiť obálku, rozrezávať ju nožom, vyťahovať list, držať v rukách a odkladať s tým, že nám po vypnutí počítača nezmizne. Chceme si na kredenc opäť vyložiť pohľadnice so želaniami k Vianociam. S masívnejším používaním emailovej komunikácie, ktorá nám značne uľahčuje život, sa objavil pojem Spam – nevyžiadaná pošta. Firmy a rôzni špekulanti začali rozposielať na naše emailové kontá tony emailov. Zahlcujú schránky, uberajú z kapacity úložísk a oberajú nás o čas. Ide o reklamu, biznis založený na klikaní, šírenie hoaxov, počítačových vírusov a snahu o získanie prístupu k súkromným dátam. Samozrejme, neostalo len pri emailoch, podobný scenár sa zopakoval pri chatovaní, diskusných fórach, instant messagingu a sociálnych sieťach. Okolo odosielania neželaných emailov, príspevkov a správ vznikol obrovský biznis. Predávajú sa zoznamy kontaktov, demografické dáta k nim prislúchajúce, typy a triky pre prekonanie filtrov. S používaním elektronickej komunikácie v písomnom styku sa vytratila určitá časť etikety. Píšeme „na rovinu“, prestávame robiť rozdiely vo veku, pohlaví, postavení, upúšťame od slovíčok ďakujem a prosím. Prieskumy tiež odhalili dávno tušené, čítanie emailov dokáže zhltnúť značnú časť pracovného času zamestnancov. Ďalším negatívnym dôsledkom elektronickej komunikácie je skutočnosť, že píšeme kratšie, stroho a menej detailne. Svoju rolu zohrali aj SMS správy, striktne ohraničené počtom znakov, ktoré sa stali asketickým školením minimalizmu.

Dnešný twitter funguje na rovnakom princípe. A predovšetkým sa po nás vyžaduje, aby sme odpovedali „ASAP“. Vytvára sa tak veľký a to sústavný tlak na psychiku, ktorý časom zájde až do podvedomia.

S prechodom na elektronickú formu záznamu došlo k významnej strate dát. Keďže je menej intuitívne, náročnejšie a niekedy až nemožné písať doplňujúce poznámky, väčšina ľudí od tohto zvyku upustila.

Mám na mysli poznámky v knihách, zošitoch, hárky, lístky a lístočky. V textových editoroch ide o netriviálnu záležitosť. Väčšina ľudí sa tejto praxi odnaučila ešte než prišiel na osobné počítače dostatočne kvalitný software. V súčasnosti ide o rovnaký problém na tabletoch a inteligentných telefónoch. História sa opakuje. Digitalizácia kníh a textov veľa doplňujúcich poznámok „úspešne“ odstránila, čím oklieštila už tak skromné zdroje minulosti, z ktorých čerpáme. Vykonávaná príliš rýchlo a nekvalitne v rámci snahy firiem „nabaliť sa“ na štátnych zákazkách, vo viacerých prípadoch poriadila mizerné kópie, pričom na časť zdrojov zabudla. Je to škoda, pretože až originály zmiznú, neostane po nich ani pamiatky. Pôvodne mala digitalizácia slúžiť aj pre voľný prístup verejnosti k cenným historickým písomnostiam a artefaktom z pohodlia ich domova, žiaľ, stalo sa tak iba v malej miere, biznis zavelil.

Elektronické knihy sa presadzujú ešte stále pomaly a ťažkopádne. Sú síce lacnejšie, možno ich nosiť so sebou tisícky uložené v čítačke či tablete, ponúkajú odkazy, vyhľadávanie, opravu chýb a dopĺňanie obsahu aktualizáciami, ktoré pri tlačenej podobe vyžadovali kúpu novej knihy, bonusový interaktívny obsah, stovky modifikovateľných záložiek, ale väčšinu z nás nepresvedčili. Pochopiteľne. Jedným z dôvodov je iste cena čítačky, kvalita zobrazenia, či jej výdrž na batériu, dôležitejšie sú však iné charakteristiky. Papierová kniha sa dá ohmatať, očuchať, poskytuje pôžitok z listovania, stáva sa používaním jedinečnou pre rozličné drobné poškodenia a odhalené nedokonalosti. Taktiež sa dá vystaviť v poličke, požičať, dokonca stratiť, nikto vám ju na diaľku nezmaže, tak ako sa stalo už viac krát pri knihách elektronických. Neotravuje vás tiež otravná reklama. Čítanie papierovej knihy je určitý rituál, vychutnáme si ju pri teplom čaji, príjemnom osvetlení, v tichu a kľude, „paperbacky“ zase „žmolíme“ v rukách pri cestách vlakmi a autobusmi. Čítanie elektronickej knihy je poznačené nielen informačnými technológiami, ale aj našimi zvyklosťami z používania týchto technológií a nazerania na ne.

Elektronická kniha slúži akoby len pre informovanie sa. Časť rituálu, hĺbky a čara sa vytratila. Elektronickú knihu vnímame podvedome viac ako technický manuál, alebo web stránku, než knihu v bežnom chápaní. Len ťažko si predstaviť „kaviarenských“ intelektuálov,ako sa bavia nad svojimi čítačkami kníh.

Anton Smataník