Slovensko 20. júna 2017 (HSP/Foto: Facebook, TASR – Martin Baumann, Dano Veselský)
Poslanci NR SR môžu už dnes v tajnej voľbe rozhodnúť o budúcom riaditeľovi verejnoprávnej RTVS. Do druhého kola postúpili súčasný riaditeľ Václav Mika a šéf verejnoprávnej agentúry TASR Jaroslav Rezník. V súvislosti s voľbou však publicista Eduard Chmelár poukázal na viacero zaujímavých súvislostí.
„Nechutná, hysterická a najmä hlboko podpásová kampaň, ktorá sa v posledných dňoch rozbehla proti kandidátovi na post šéfa verejnoprávneho telerozhlasu Jaroslavovi Rezníkovi, si vyžaduje, aby sme odkryli pozadie tejto zákernej hry,“ píše v úvode svojho komentára Chmelár.
Podľa publicistu aktéri súčasnej hry presadili za vlády Ivety Radičovej zákon, podľa ktorého sa voľba generálneho riaditeľa RTVS preniesla do parlamentu. „Bol to úplne účelový krok s jediným cieľom – dosadiť za šéfku novovzniknutého RTVS kandidátku vládnej koalície Miloslavu Zemkovú. Práve tento krok a nijaký iný celú voľbu spolitizoval, lebo mechanizmus volieb v mediálnych radách obsahoval poistku, že aktuálna vláda na výsledok nemala dosah (každé dva roky sa vymieňala tretina členov).“
Avšak vo voľbách v roku 2012 si strana SMER-SD vybrala Václava Miku, ktorého uprednostnila pred Jaroslavom Rezníkom. A čo nasledovalo po tom? Podľa slov Chmelára „všetci tí opoziční politici a novinári, najaté celebrity a profesijné zväzy vyvádzali úplne rovnako ako dnes. Jačali o konci slobody médií a o spolitizovanej RTVS. ‚Ide o politickú frašku s cieľom mocensky ovládnuť verejnoprávne médiá, pričom s veľkou pravdepodobnosťou ide o nezákonný postup,‘ nechala sa vtedy počuť opozičná SaS.“
Ako ďalší príklad uviedol Chmelár Miroslava Beblavého, ktorý tlmočil postoj SDKÚ, že SMER-SD si zvolil riaditeľa, ktorého si želal a jeho strana sa na voľbe nezúčastní, pretože ju považuje za protiústavnú.
Publicista nezabudol ani na uznávanú dramaturgičku Magdalénu Glasnerovú a kameramana Ivana Priehradného, ktorí opísali plány vtedajšej šéfky RTVS Miloslavy Zemkovej ako likvidáciu tvorby pre deti a mládež a poslankyňa za SDKÚ Magda Vášáryová ich označila za udavačov…
Opozícia opäť kričí
Po piatich rokoch sa teda opakuje rovnaká situácia. Opozícia totiž opäť kričí, že vláda chce ovládnuť RTVS. „Tentoraz tým, že nepodporila toho, koho zvolenie vraj pred piatimi rokmi bolo nezákonnou politickou fraškou. Na Rezníka, ktorý donedávna nikomu neprekážal, sa zniesol oheň a síra. Vyčíta sa mu, že bol riaditeľom Slovenského rozhlasu za Mečiara – pričom sa zamlčiava, že ho na ďalšie funkčné obdobie podporila Dzurindova vláda, lebo viedol verejnoprávny rozhlas jednoducho dobre. Vyčítajú sa mu kontakty s podnikateľmi – pritom Mikove kontakty so smeráckym oligarchom Výbohom médiá až dojemne ignorujú. Vyčítajú sa mu kontakty s vládnymi straníckymi špičkami (ktorým sa dá v tejto funkcii asi ťažko vyhnúť) – pričom Mikove napojenie na ľudí zo Smeru a predtým z Migašovej SDĽ (bol jej nominantom v Rade STV v rokoch 1998 – 1999) nikoho nevzrušuje,“ upozorňuje Chmelár.
Za najšpinavšie považuje obvinenia, že Rezník bol vždy kandidátom nacionalistických kruhov. Rezník nie je jeho otec (známy národne orientovaný spisovateľ), nacionalizmus mu bol vždy cudzí. Tvrdenie ministra kultúry, že u Rezníka existuje riziko, že za neho hlasovali poslanci ĽS NS, je hanebná podpásovka, lebo podľa Chmelára Maďarič musí vedieť, že kotlebovci za neho nehlasovali.
Kšefty a príprava na politickú kariéru
Dôvod prečo na niektorí držia zubami nechtami Miku vidí Chmelár v kšeftoch a príprave na veľkú politickú kariéru. V súvislosti s prvým dôvodom publicista ozrejmuje, že už pred piatimi rokmi boli ekonomické záujmy Maďariča úzko previazané s pôsobením Václava Miku. „Rozdiel oproti situácii z roka 2012 je len v tom, že dnes sa šéf rezortu kultúry už nevyhráža, pretože vie, že pre RTVS je už Mika mŕtvy muž,“ dodáva.
Druhý dôvod celej maškarády vidí Chmelár v príprave Miku na veľkú politickú kariéru. „Niektorí o tom vedia, iní robia pánovi Mikovi užitočných idiotov a tí ďalší si môžu priniesť pukance a colu a sledovať s otvorenými ústami, kam vyústi pointa tejto absurdnej drámy po voľbách šéfa RTVS…,“ ozrejmuje.
Ohrozenie verejnoprávnosti?
Chmelár teda tvrdí, že Rezník neohrozuje verejnoprávnosť RTVS, ako to „kričia“ niektorí redaktori či moderátori. Súčasný prezident TASR podľa neho ohrozuje „len“ záujmy určitých skupín či niekoľkých jednotlivcov, ktorí o ňom vedia, že ako šéf nestrpí diletantstvo.
Rezník je podľa publicistu zároveň ohrozením určitej „ideologickej sekty, ktorá má pocit, že televízia sú oni, že nezávislosť je presadenie ich jednostranného pohľadu na vec, že pluralita je prežitok a vyváženosť je cenzúra.“
Mikov príbeh podľa Chmelára nie je verejnoprávny. Kvalita spravodajstva totiž nie je taká ako ju prezentuje. „Etické princípy sú arogantne pošliapavané, keď sa redaktori dohovárajú s opozičnými politikmi, čo bude v spravodajstve, jeden moderátor moderuje mítingy Smeru a ďalší podporuje svojím podpisom vznik opozičnej strany. Rezník má z riadenia verejnoprávnych médií najbohatšie skúsenosti, ako šéf Slovenského rozhlasu bol prísny a pohneval si len lajdákov a ako riaditeľ TASR postavil túto inštitúciu na nohy po predchádzajúcom katastrofálnom pôsobení pána Nedavašku,“ upozorňuje Chmelár.
Diskusia o voľbe šéfa RTVS na pôde RTVS
„Napokon, ak sa všetci naozaj boja, že za Rezníka bude RTVS jednostranná, rád by som sa s vami podelil o jednu skúsenosť. Keď sme chceli s Jurajom Hrabkom v tablet.tv (patrí pod TASR) venovať jednu diskusnú reláciu voľbe generálneho riaditeľa RTVS, vedenie to rázne odmietlo s tým, že na pôde, ktorú vedie Jaroslav Rezník, by to nebolo profesionálne. Včera (v nedeľu pozn. red.) si do relácie O päť minút dvanásť pozvala RTVS k diskusii o voľbe šéfa RTVS troch politikov, ktorí boli všetci za Václava Miku. Len toľko som chcel povedať k obavám o jednostrannosť verejnoprávnej televízie…“ dodal na záver Chmelár.
Ak chcú teda opozičné sily naozaj úprimne zabrániť politizácii verejnoprávneho telerozhlasu, mali by si podľa Chmelára otvorene priznať, že prenesenie voľby šéfa RTVS do parlamentu bola chyba a navrhnúť v tomto smere zmenu legislatívy.