Helsinki 5. decembra 2016 (HSP/Foto:Pixabay)
Vo Fínsku, blízko mesta Helsinki, mienia vybudovať špeciálne medzinárodné stredisko pre boj proti hybridným spôsobom útokov zo strany Ruska. Podieľať sa na výstavbe tohto strediska ako aj na jeho činnosti prejavilo záujem niekoľko štátov.
Autori tohto projektu tvrdia, že Fínsko má obavy s možnej ruskej vojenskej agresie – podobne ako na Kryme alebo na východe Ukrajiny a navyše aj z ruskej propagandy, ktorá sa šíri domácimi médiami a sociálnymi sieťami a cítiteľne ovplyvňuje verejnú mienku. Z tohto dokumentu však nie je jasné, čoho sa viac obávajú jeho autori: ruskej vojenskej agresie alebo ruskej propagandy…
Plán na vybudovanie Centra boja proti hybridným hrozbám prezentoval štátny tajomník pre európske záležitosti Jori Arvonen. Zároveň prezradil, že záujem podieľať sa na jeho vybudovaní ako aj na prevádzke prejavilo záujem už niekoľko európskych krajín a, samozrejme, aj Spojené štáty. Najväčšiu ochotu spolupracovať na tomto projekte z európskych krajín prejavila Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko, Švédsko a všetky tri pobaltské štáty.
Jori Arvonen podčiarkol, že to nie je iba fínsky plán, ale spoločný s viacerými európskymi krajinami: „Tieto štáty vyjadrili veľkú podporu plánu založenia podobného strediska. Niektoré z nich síce ešte musia potvrdiť svoju účasť, ale v každom prípade máme dostatočnú podporu a môžeme napredovať,“ zdôraznil.
Vysvetlil, že v tomto centre experti budú hľadať účinný recept, ako čeliť hybridným spôsobom boja, ktoré, podľa nich, Rusko použilo počas anexie Krymu alebo v bojoch na východnej Ukrajine. Pripomenul, že hybridný spôsob boja znamená kombinovanie rôznych konvenčných vojenských a nevojenských prostriedkov vrátane kybernetických útokov, psychologických operácií, otvorenej alebo skrytej propagandy, dezinformácií, ekonomických sankcií, embárg, kriminálnych, teroristických a iných aktivít.
Arvonen tvrdil, že vo Fínsku sa veľa hovorí o ruskom ovplyvňovaní informácií, silnejúcej propagandistickej kampane zo strany Kremľa proti tomu, aby Fínsko posilňovalo svoju spoluprácu s NATO. Pripomenul, že približne 1 300 kilometrov dlhá hranica s Ruskom znamená, že Fínsko sa môže stať stredobodom útokov v prípade eskalácie napätia medzi Ruskom a Západom.
Podčiarkol, že na dobré priateľské a obchodné vzťahy Ruska a Fínska vrhajú tieň správy fínskych tajných služieb o tom, že Rusko cez nastrčených obchodníkov vraj skupuje veľké množstvo pozemkov a budov v citlivých oblastiach, ktoré by v budúcnosti mohli byť využité pre prípadné rozpútanie krízy.
Jori Arvonen uviedol, že definitívne rozhodnutie o zriadení tohto centra padne na jar budúceho roka. Prezradil, že toto centrum by malo úzko spolupracovať aj Radou Európskej únie pre zahraničné veci a v prvom rade s NATO.
Eugen Rusnák