Obyvatelia postkomunistickej Európy – obyvatelia druhej kategórie. Rovnaká značka avšak nie kvalita potravín

Praha 24. júla 2015 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Nedávno sa v Českej republike debatovalo o výsledkoch analýzy Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe, z ktorej vyplynulo, že tretina z 24 vzoriek potravín predávaných pod rovnakou značkou v Nemecku a v Čechách, mala rozdielne zloženie. Samozrejme v neprospech českého spotrebiteľa. Nie je potreba si robiť ilúzie, že na Slovensku je situácia odlišná. Problém sa týka celej post-komunistickej Európy

Téma v Českej republike neupadla do zabudnutia a tentokrát sa jej venuje denník Lidové noviny, ktorý priniesol článok s názvom “My ľudia druhej kategórie kupujeme v konzervách separát, vraj ho chceme”. Názov článku je narážkou na výsledok analýzy, podľa ktorej v identickej konzerve “lunch meatu” sa v Nemecku nachádzalo bravčové mäso, avšak konzerva určená pre český trh obsahovala “chutný” hydinový separát. Čerešničkou na torte je fakt, že táto “dobrota” bola v Čechách dvakrát drahšia, než jej nemecký kolega. Podobne čo sa týka ceny, dopadlo všetkých 14 vzoriek s odlišným zložením, ako ináč opäť v neprospech českého zákazníka… I keď je tu nutné vziať do úvahy vplyv rozdielnej DPH, nevysvetľuje to fakt nižšej kvality za vyššiu cenu.

“Výrobcovia sa bránia nasledovne. Produkty, i keď majú rozdielne zloženie, sú úplne nezávadné a spĺňajú všetky normy. Zloženie je v súlade s predpismi uvedené na etiketách, takže zákazník má možnosť rozhodnúť sa, čo si kúpi,” uvádza denník. Áno sú nezávadné, ale ako komentujú Lidové noviny “neberme teraz do úvahy kvalitu, pretože v situácii, kedy normám vyhovujú aj strojné oškrabky z kostí (separát), ide o nedefinovateľnú veličinu. Pre marketingových manažérov, snažiacich sa predať svoje “dobroty”, je kvalita “muška iba zlatá”..

Denník sa venuje tak obľúbenému tvrdeniu výrobcov, že rozdielnym zložením, iba vychádzajú v ústrety rozdielnym chuťovým preferenciám zákazníkov. K tomu Lidovky trefne poznamenávajú: “V tejto logike vinu napríklad za pridávanie separátu do miestnych mäsových výrobkov nesú sami spotrebitelia. Proste im ona ružová, napenená, trasľavá hmota chutí.”

Kto je na vine? Samozrejme do veľkej miery aj my zákazníci, ktorí sa uspokojujeme s nižšou kvalitou určenou pre “východný blok”, ale vinu nesie aj EÚ. Ako uvádzajú Lidové noviny, tieto praktiky sa dejú s plným vedomím a požehnaním Európskej komisie, ktorá odmietla interepeláciu v tejto veci, s odvolaním sa práve na horeuvedenú argumentáciu výrobcov o rozdielnych chuťových preferenciách.

“Dala tak za pravdu výrobcom, že svoje produkty, i keď sú opatrené globálnou značkou, môžu v každej krajine robiť, z čoho chcú a ako im to vyhovuje. Európska komisia v podstate schvaľuje a toleruje klamanie spotrebiteľov,” konštatuje denník a navrhuje, aby v duchu tejto logiky boli výrobky označené ako “Coca cola pre Nemecko” a ” limonáda pre Východ” a zákazník nech sa sám rozhodne.

“Tieto škandálne odlišnosti, rovnako hlúpe, ako svojho času dvojité ceny pre tuzemcov a cudzincov, je treba napraviť. Buď sa výrobky musia unifikovať pre celú Európsku Úniu, u globálnych značiek pre celý svet, alebo nech sú zreteľne označené ich mutácie pre Východ a Západ. Snáď sa ale s týmto neduhom vyporiada trh a niektorý obchodný reťazec pochopí urážlivosť delenia výrobkov „for West/East“ i tu ukrytý marketingový potenciál. Stačilo by, s príslušnou reklamnou podporou, začať v Česku predávať napríklad „nemeckú“ cocacolu a v regáloch označovať výrobky zhodné s tými v Nemecku, Anglicku a vo Francúzsku. Zákazník by mal mať šancu sa sám rozhodnúť,” uzatvára denník svoj článok.

Čo dodať? Je načase, aby sme sami začali nahlas začali vyžadovať rovnoprávne postavenie v rámci EÚ. I tu platí stará pravda, že budú sa k nám chovať podľa, ako im dovolíme, aby sak nám chovali.

Katarína Hanzlíková