Damask 12. januára 2016 (HSP/Foto:YouTube)
Úspešne bojujú proti ozbrojencom Islamského štátu nielen príslušníci sýrskej vládnej armády, ale aj kurdskí povstalci. Je to paradox, ale s islamistami okrem národnostných a náboženských faktorov majú ešte niečo spoločné – tiež ťažia ropu…
Kurdi sa snažia oslobodiť predovšetkým tie regióny, kde islamisti ťažia ropu. Nerobia to preto, aby si z toho spravili pekný biznis. Jednou ranou v tomto prípade zabíjajú dve muchy (a možno aj viac). Obsadzujú strediská na ťažbu ropy a robia islamistom obrovský škrt cez rozpočet – zbavujú ich možnosti získavať finančné zdroje na nákup zbraní, potravín a pod. Navyše sami získavajú podobné možnosti a vyrábajú palivo pre svoje potreby a zabezpečujú kúrenie pre civilné obyvateľstvo.
Redaktor televízie Russia Today Murad Gazdijev navštívil ropné nálezisko Kara Coh kontrolované kurdskými povstalcami. “Je tu množstvo ropných veží. Mnohé z nich však nefungujú – boli poškodené počas prudkých bojov. Kurdi nemôžu obchodovať s ropou, ani s palivom: oblasť kontrolovaná Kurdmi je fakticky odrezaná od sveta, zo všetkých strán je obkľúčená nepriateľmi.” Novinár poukázal na to, že aj tu existuje svojrázne rozdelenie sfér vplyvu: na západe a juhu operujú bojovníci Islamského štátu, na východe je hranica s Irakom, na severe – s Tureckom.
Novinár prízvukuje, že sýrsky Kurdistan je pre Turecko obrovským nepriateľom. Pre súčasné vedenie Turecka je to skutočný strašiak a Ankara sa boji, že povstanú aj tureckí Kurdi. „Turecko sa k nám vždy správalo nepriateľsky. Turci nedovoľovali obchodovať a nepúšťali tovary cez svoju hranicu – ani lieky, ani potraviny, ani nič iné. Turecko bolo vždy našim nepriateľom,“ podčiarkol šéf spoločnosti Kurdish Energy Organisation Suleiman Halaf.
Zároveň vyrozprával novinárovi, že Kurdi vo vojenských podmienkach vybudovali rad primitívnych ropných a spracovateľských závodov. Zložitejšie zariadenia zatiaľ nedokážu vybudovať. Preto vyrábajú iba dieselové palivo a benzín nízkej kvality. To, čo nedokážu spracovať, tiež uskladňujú v primitívnych jamách – dovtedy, kým nebudú mať možnosť spracovať aj tento materiál. Uznávajú, že tým poškodzujú životné prostredie, ale vysvetľujú, že inú možnosť zatiaľ nemajú a všetko dajú do poriadku po oslobodení Kurdistanu a po skončení vojny. Poukazujú na to, že v súčasnej situácii robia čo môžu. Môžu si vybrať: buď budú čiastočne poškodzovať životné prostredie alebo nechajú milióny civilistov vymrznúť a zomrieť hladom.
„Ťažíme ropu z vrtov s vysokým obsahom plynu. Práve tento plyn používajú naše teplárne. Takto sa nám darí aspoň čiastočne zabezpečovať naše mestá a obce teplom. Prioritu majú najdôležitejšie objekty: nemocnice, školy, pekárne, niektoré podniky,“ prízvukuje Suleiman Halaf. Novinár si všíma hodinky na jeho ruke a poznamenáva, že doposiaľ ešte nestretol šéfa ropného priemyslu nejakej krajiny, ktorý mal na ruke hodinky v hodnote iba 5 dolárov…
Kurdi majú primitívne ropné veže. V priebehu jedného cyklu podobné zariadenie vyprodukuje cca 50 litrov ropy. Podobné jednoduché zariadenia sa montujú veľmi rýchlo – práve preto je ťažké zlikvidovať ropný priemysel Islamského štátu. Napriek bombardovaniam islamisti stíhajú rýchlo vybudovať nové ropné zariadenia. Kurdi však obsadzujú stále nové ropné regióny a pomaly, ale isto likvidujú ropný priemysel Islamského štátu.
Eugen Rusnák
Video si môžete pozrieť tu:
3.4°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
2.7°C
Piatok 
Sobota 
0.2°C
4.7°C
6.2°C
.jpg)
.jpg)
