Bratislava 25. decembra 2016 (HSP/Foto:Pixabay)
A zasa sú tu Vianoce – kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, v súčasnosti vo všeobecnosti považované za sviatky pokoja a mieru. Ako vždy, tak aj v prípade Vianoc, naša dvojica má čiastočne odlišné názory. No veď si to posúďte sami…
Nazdar, Jožo. A zasa sú tu Vianoce. To sú najkrajšie sviatky v roku! Ako to bolo včera?
No ako? Ako obvykle. Nie som ničím výnimočný, oslavujem ako aj drvivá väčšina Slovákov. Klasika: sviečky, kapor, kapustnica, hubová polievka, oplátky, orechy, jablko, šalát… Samozrejme, darčeky! Tak ako každý rok. Predsa je to krásna tradícia.
A nebodaj si bol aj v kostole? V týchto dňoch sú viaceré sviatočné omše…
Nebol som v kostole. Viem, že viacerí chodievajú do kostola, ale ja nemusím…
Viem-viem, ty, starý ateista! Teba do kostola nedotlačíš ani traktorom.
Prečo? Keď pár kamarátov malo cirkevný pohreb, tak bol som v kostole – aj na omši. Čo je na tom? Nie som alergický na kostoly, nemám proti tomu nič. Ale keď nemusím, tak nemusím. Veď hovoria, že tu máme slobodu? Kto chce – ide, kto nechce – nejde…
Je to tak. Ale potom pre vás, ateistov, Vianoce nemajú tú príslušnú úroveň. Čo je to pre vás cirkevný sviatok? Niečo také, ako aj Prvý máj, Deň matiek či Deň učiteľov.
Prečo? Je to úplne niečo iné. Predsa Vianoce to sú sviatky spojené s kultúrou celého národa, s históriou a tisícročnými tradíciami. Tie iné sviatky to sú také takpovediac civilné.
A nevadí ti, ateistovi, že oslavuješ cirkevné sviatky? Neprekáža to tvojej „viere“ ateistu?
Prečo by mi to prekážalo? Čo je na tom? Je to celonárodný, dokonca celosvetový sviatok. Prečo by mi to vadilo? A nevadí ti, veriacemu, že oslavuješ civilné sviatky, ako tie isté Dni učiteľov či matiek alebo Prvý máj? Sviatky sú sviatky – sú pre všetkých. Záleží na tom, kto je veriaci a kto nie? Práve tie sviatky nás všetkých spájajú – aj veriacich, aj neveriacich.
No tak to si pekne povedal! To je pravda. Ja som len chcel povedať, že možno niektorým ateistom prekážajú určité cirkevné tradície – dúfam, že nie všetky. A oslavy Vianoc alebo Veľkej noci – tak to by, hádam, nikomu nemalo prekážať. Možno neprekážajú ateistom, ale skôr ľuďom, ktorí vyznávajú iné náboženské tradície. No veď vieš…
Je to možné. Ale ateistom také sviatky neprekážajú. Ide o tradície, o históriu – nevadí, že sú to náboženské sviatky. Veď aj veriaci oslavujú civilné sviatky. Jaj, pamätáš sa, ako za starých čias sme oslavovali napríklad MDŽ? Je to síce ženský sviatok, ale obyčajne sa opili všetky chlapi!.. To boli časy, čo? A prečo sa teraz MDŽ neoslavuje? Komu to prekážalo?
Nuž, brate, keď sa do toho zamontuje politika, tak je to vždy zle. Neviem prečo si niektorí demokrati zmysleli, že MDŽ alebo Prvý máj to sú nejaké socialistické alebo nebodaj komunistické sviatky. Nech si nahliadnu do učebníc histórie – aký pôvod mali tie sviatky, ako a kedy sa to všetko začalo. Vtedy socialisti boli ešte v plienkach a komunistami ani nezapáchalo. Tak to by mali zrušiť aj Deň učiteľa: oslavovať ho začali za čias „svetlej budúcnosti“ – v Československu v r. 1955. Všetko sa dá prekrútiť.
No vidíš, učitelia nežnú revolúciu prežili, ale ženy nie… Síce je teraz ten Deň matiek, ale zasa… nie každá žena je matkou a nie každá žena môže byť matkou. Ten Deň žien mi pripadá logickejší – a potom ženy môžu byť mladšie a staršie: a všetko sú to ženy – či už sú matky alebo nie sú. Hovorím, škoda, že to už nie je štátny sviatok – ženy by si to zaslúžili.
Nuž, ale niekde ten MDŽ nezrušili. V marci bol som na služobke v Rusku. Je to tam s MDŽ ako za starých čias – je to štátny sviatok. Bol som tam v jednom podniku. A čo si myslíš? Siedmeho marca ráno ženám rozdali darčeky a ešte predpoludním ich všetkých šéf pustil domov. A chlapi, samozrejme, celé popoludnie pripíjali na zdravie žien. A ôsmeho marca oslavovali všetci spolu – muži, ženy, rodiny s deťmi… Je to pekné.
No vidíš, tak čo sa čuduješ, že ateisti tiež majú radi Vianoce? Je to tiež pekný rodinný sviatok. Veď všetci vyzdvihujú práve rodinnú atmosféru Vianoc. Kašľať na to, kto je ateista a kto nie je. Vianoce dokonca bude oslavovať skôr ateista, ako ten, ktorý vyznáva iné náboženstva – moslim, budhista a pod. Tie majú zasa svoje sviatky. No vidíš to! Ateista dokonca je najtolerantnejší: môže oslavovať hocijaké náboženské sviatky. Samozrejme, skôr oslavuje tie, ktoré sú zaužívané v tej krajine, v ktorej žije. Niekde je to dosť komplikované, ak hlavnými sú dve alebo aj viac náboženstiev. U nás je to v pohode, predsa drvivá väčšina ľudí sú kresťania.
Áno, a vieš si predstaviť, aký mišmaš sa začne o pár rokov v Európe, kam sa sťahujú milióny moslimov? Už dnes im prekážajú Mikulášovia a stromčeky – a čo bude potom?
Jaj-jaj, nevyzerá to dobre, budú problémy. Skôr ty, veriaci, sa dohodneš so mnou – ateistom.
Je to tak, aj keď… Predsa mi to pripadá akosi nenormálne, keď človek neverí… Vieš, čo potom má na duši, v srdci? Čo ho zohreje, prečo žije, na čo verí? Je presvedčený, že o pár rokov ho zahrabú do zeme a je koniec, fajka zhasla? Tak načo sa potom snažiť, robiť niečo, budovať, starať sa o svoju krajinu, o svoje mesto či dedinu, vôbec bojovať o niečo? Veď aj tak o chvíľu všetko zmizne navždy. Stráca sa hlavný zmysel života. A keď všetko je na nič – tak potom načo sú nejaké pravidla a morálka? Potom človek môže kradnúť, zabíjať, opíjať sa a pod. Veď aj tak všetko sa obráti na prach…
Tak toto je už zlá filozofia. Podobne môže zmýšľať aj veriaci. Áno, je v tom rozdiel: veriaci sa bojí, že ho Boh potrestá. Ale veď človek je chytrý a myslí si, že trest určite nebude večný a ľudomilný a dobrosrdečný boh ti všetko voľakedy odpustí a zruší trest. Predsa človek mal by zostať človekom za každých podmienok – či je veriaci alebo neveriaci, či je kresťan alebo moslim či budhista. Inak potom celá ľudská existencia by nemala zmysel. Vieš, občas trochu závidím vám, veriacim: veríte na posmrtný život, na kráľovstvo nebeské, na niečo, čo bude aj potom… Samozrejme, pomáha to vydržať, vytrpieť a prekonať mnohé ťažkosti.
No vidíš. A ty si neveriaci. Chápem, človek nemôže sám seba donútiť, aby veril. Ale skús to pochopiť. Na svete sú miliardy veriacich – asi nie je to náhoda, že veria, a asi sa nemôže mýliť väčšina ľudstva, ak verí, že Boh existuje. Asi na tom niečo je, asi sa oplatí veriť… A nehľadaj vždy nejaké realistické dôkazy – je to oveľa zložitejšie…
Jaj, brate, rád by som veril. Vieš, ozaj, toľko razy som sa prichytil na myšlienke, že rád by som veril, ale… nemôžem. Ako sám seba donútim? Tak rád by som veril, že svet stvoril Pán Boh, že všetko tu riadi, že nás miluje a postará sa o každého z nás, ale… Keď vidím, čo sa deje na tejto nešťastnej planéte, tak mám zimomriavky: podlosť, hrubosť, podrazy, vojny, násilie, vraždy… Toto stvoril Pán Boh – on to tak zariadil, on to tak riadi?!.. A potom, prepáč, nemôžem tomu uveriť. Ľudia sa navzájom znásilňujú, zabíjajú a potom mi povedz, že miluj blížneho svojho alebo nastav aj druhé líce? Potom to nemá žiadnu logiku a zmysel.
Tak s tým nezačínaj. Keby som ti všetko chcel vysvetliť aspoň zbežne, tak by to potrvalo možno tri dní – je to veľmi rozsiahla a veľmi komplikovaná téma. Prečo je to tak alebo onak, prečo je toľko zla, nenávisti a krvi… Napriek všetkému treba veriť, lebo je to pravda. Niektorým sa to nezdá, že na tomto svete je veľa neuveriteľných vecí, ale sú…
Fajn, kamarát, aby sme si v období týchto krásnych sviatkov nezaťažovali hlavu strašne zložitými témami, tak radšej to už nebudeme rozoberať do detailov. Ešteže sme nezačali debatovať o politike či migrantoch… Sme všetci rovnakí – veriaci – neveriaci. Sme tu a ťaháme to spolu. Nemáme čo deliť – toto je náš spoločný domov, tu žijeme. Veriaci – neveriaci… Vieš, kamarát, aj ti neveriaci predsa musia na niečo veriť. Človek predsa je taký tvor, že musí na niečo veriť a dúfať. Skrátka sú tu Vianoce, za chvíľu je tu Silvester, Nový rok, tak nech sa nám všetkým darí – celej tejto krajine a všetkým ľuďom, ktorí tu žijú.
Pekne povedané! Jaj, kamarát, nevadí mi, že si neveriaci, ale aj tak sme fajn kamoši. Možno jediná chybička krásy: predsa ty si trochu iný a nepodarí sa mi spolu s tebou zaspievať si nejakú vianočnú pesničku. Veď asi ani slova Tichej noci nepoznáš?
Prečo? Brate, často si myslíme, že iní ľudia sú odlišní a preto sú vzdialenejšie a nám nerozumejú, ale vôbec nie je to pravda. Často sú oveľa bližší, ako si myslíme. Aj keď sme viacerí veľmi odlišní, spája nás veľa vecí, ako napríklad, aj tieto krásne vianočné sviatky. A prečo by som nevedel vianočné pesničky? Zaspievame si spolu Tichú noc? Veľmi rád…
Tichá noc, svätá noc, všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pán,
stráži dieťatko, nebeský dar,
zlatý Ježiško spí, sní, nebeský tíško spí, sní…
Eugen Rusnák