Rím 9. februára 2016 (HSP/Foto:TASR- František Iván)
Podľa vedcov má každý z nás vrodené rozdiely v tom, ako medzi sebou komunikujú rôzne časti mozgu. Pohotovosť a hĺbka týchto operácií naznačuje ľahšie učenie sa jazykov, rýchlosť v čítaní a presnosť vyjadrovania. Informáciu zverejnil portál Deník.cz odvolávajúc sa na taliansky denník Corriere della Sera
Experti z Montrealského neurologického inštitútu McGillovy univerzity v Kanade zistili, že učenie je viac či menej ľahšie pre to, že každý z nás má vrodené dispozície toho, ako medzi sebou komunikujú rôzne časti mozgu.
Výskumný tým pod vedením profesorov Xiaoqian Chaiho a Denisy Kleinovej skúmali pomocou magnetickej rezonancie mozog 15 dospelých osôb hovoriacich anglicky, ktorí začali intenzívny 12-týždňový kurz francúzštiny. Ich jazykové schopnosti boli testované pred kurzom i po ňom.
Rôzne oblasti mozgu medzi sebou komunikujú aj vtedy, keď odpočívame. Sila týchto spojov, nazývaná konektivita v stave pokoja, je u každého človeka iná. Preto sa vedci rozhodli zistiť, či rozdiely v konektivite v stave pokoja môžu ovplyvňovať schopnosti spojené s učením sa druhého jazyka.
Neurológ Arturo Hernandez z Houstonskej univerzity, ktorý sa štúdie nezúčastnil, tvrdí, že najzaujímavejšie je na nej to, že konektivita medzi rôznymi sektormi mozgu môže byť pozorovaná ešte predtým, než sa začne jazykový kurz. To podľa neho preukazuje, že už na začiatku je možné určiť, kto bude na konci kurzu aký úspešný.
Podľa informácií portálu Deník.cz však experti ľudí upokojujú, pretože výsledky tejto štúdie neznamenajú, že úspech v učení sa druhého jazyka je úplne predurčený konektivitou nášho mozgu. Profesor Xiaoqian Chai uisťuje, že mozog je veľmi “plastický” a môže byť ovplyvnený učením a skúsenosťami.
Preto cieľom kanadskej štúdie je podľa neho možnosť pochopiť individuálne rozdiely v tom, ako si kto osvojí druhý jazyk. Z dlhodobého hľadiska to môže pomôcť vyvinúť lepšie metódy, ktoré by pomohli ľuďom, aby sa lepšie učili.