Harrisburg 4. júla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP Photo/Alexander Zemlianichenko,file)
V súčasnosti už samozrejme nie je žiaden problém lietať nadzvukovou rýchlosťou vo vzduchu. Ale čo tak “nadzvuková” plavba pod vodou?
Univerzitné výskumné laboratórium Penn State Applied Research Laboratory, ktoré financuje US Navy, hlási prelom na ceste k prvej “nadzvukovej” plavbe pod vodou rýchlosťou okolo 400 km/hod.
Už v roku 2001 hlásili kalifornskí vedci teoretickú možnosť dosiahnuť rýchlosť vzdušného zvuku pod vodou. Hovorilo sa tiež, že USA, Čína a Rusko viacmenej tajne pracujú na superrýchlych zbraniach pohybujúcich sa v hĺbke mora. Aby to bolo možné, využíva sa fyzikálny jav nazvaný “superkavitácia”, kedy pri rýchlosti asi 180 km/hod. sa okolo celej ponorky vytvorí hydrodynamická bublina, ktorá pomôže znížiť prietokový odpor na minimum, čím sa rýchlosť môže ďalej zvyšovať.
“Technológia superkavitácie by umožnila nadzvukovú dopravu pod vodou,” konštatuje Michael J. Moen z výskumného tímu z Pensylvánie, ktorému sa teraz podarilo udržať bublinu stabilnú, aby sa zabránilo jej nebezpečnému kontaktu s vodou. Ich práca je publikovaná v časopise International Journal of Multiphase Flow.
Doteraz dosiahli torpéda na vrtuľový a elektrický pohon asi 90 km/hod., so spaľovacím motorom 110 km/hod. No s raketovým pohonom pod vodou to bude oveľa rýchlejšie. Rusi údajne už v 70. rokoch vyvinuli torpédo VA-111 Shkval (po rusky “búrka”) s rýchlosťou cez 370 km/hod., ktoré malo dĺžku osem metrov a špeciálne tvarovaný torpédový hrot s ďalšími plynovými tryskami, ktoré pomohli vytvoriť potrebnú bublinu. Avšak torpédo vedelo prejsť len 15 km.
Odvtedy však prešli desaťročia a Rusi už v súčasnosti majú superrýchle torpéda. Aj Nemci, ktorí ešte v roku 2005 v norimberskom koncerne Diehl predstavili stroj s rýchlosťou viac ako 400 km/hod. a na veľtrhu v Singapure torpédo “Barracuda” s 800 km/hod. Tento projekt sa však ďalej nevyvíjal.
Aby sa superrýchle ponorky uviedli aj do praxe, treba vyriešiť ešte množstvo technických problémov.