Varovanie think-tanku: Čínska vojenská technika sa približuje úrovni Západu

Peking 16. februára 2017 (HSP/rt/Foto: TASR/AP-Dmitry Lovetsky)

Čínsky vojenský vývoj, hlavne letecký, je “blízky rovnakej úrovni” so Západom. Britský think-tank ďalej tvrdí, že niektoré čínske zbrane už nemajú ekvivalent, pričom členovia NATO zaostávajú vo vývoji pokročilých vojenských spôsobilostí

Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS), jeden z popredných svetových výskumných ústavov zameraných na obranu, prezentoval svoje výročné hodnotenie svetových ozbrojených síl “Military Balance 2017”.

Riaditeľ IISS John Chipman v utorok v Londýne predstavil čínske rastúce schopnosti a nebezpečenstvo, ktoré z toho vychádza pre západné dominancie: “Teraz usudzujeme, že v niektorých oblastiach schopností, najmä v oblasti leteckej, Čína dosahuje blízku paritu so Západom. Peking tiež teraz začína ponúkať na vývoz niektoré zo svojich moderných vojenských systémov.”

Ako “možnú hrozbu” konkrétnej zbrane spomenul raketu vzduch-vzduch krátkeho dosahu PL-10, ktorú “je schopná vyvíjať len hŕstka vedúcich národov vzdušného priestoru”. Jej vynikajúce navádzacie schopnosti predstavujú hrozbu pre západné lietadlá v hypotetickom ozbrojenom konflikte s Čínou, prípadne aj s krajinami, kde ju Čína ponúka na vývoz. Alebo ďalekonosná raketa vzduch-vzduch, podľa fotografie ako čínsky derivát Su-27, ktorá môže byť dvojstupňovou zbraňou s dosahom 300 km, podobne ako ruské typy KS-172, K-100, či AAM-L.

Podľa Chipmana, pokračovanie modernizácie čínskej armády a jej nová ochota vyvážať svoj domáci dizajn vyspelých vojenských systémov zaraďuje Čínu k “jednému najdôležitejšiemu faktoru pre nasadenie americkej obrany”. Dôvodom pre znepokojenie môže byť údajne aj najmä nedávne použitie ruských riadených striel “Kalibr” počas bojov v Sýrii. Preto “západné dominancie v oblasti vyspelých zbraňových systémov už nemožno považovať za samozrejmosť”.

Nakoniec konštatuje: “Novou hrozbou pre rozmiestnené západné sily je to, že sa Čína snaží viac predávať do zahraničia, a tak môžu čeliť viacerým pokročilým vojenským systémom na viacerých miestach a širšiemu spektru protivníkov”.

Podľa údajov IISS, celkové globálne vojenské výdavky v roku 2016 medziročne klesli o 0,4 % v reálnych hodnotách, a to predovšetkým v dôsledku zníženia na Blízkom východe. Čínsky vojenský rozpočet v roku 2016 bol v prepočte okolo 145 miliárd USD, pričom USA zostávajú s najväčším vynaložením prostriedkov vo výške 604,5 miliárd USD.