Odkresťančené Francúzsko dychtí po kresťanoch strednej a východnej Európy

Paríž 17. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Joji Sakurai)

„Najstaršia dcéra Cirkvi” – tak sa kedysi nazývalo Francúzsko. Táto krajina, ktorá dala svetu množstvo svätcov a vysielala misionárov do celého sveta, dnes čelí obrovskej dechristianizácii a na svoje územie naopak prijíma novodobých misionárov. Často sa pritom pohľad upiera práve na krajiny strednej a východnej Európy

Francúzsky server Famille chrétienne priniesol rozhovor s českým trapistom (príslušník veľmi prísnej rehole cisterciánov) s Donom Samuelom pri príležitosti jeho misijného pobytu vo Francúzsku. Pôvodný článok nesie názov „V slovanských krajinách je kresťanská viera živá“ . Don Samuel pôvodne vstúpil do kláštora v Sept-Fonds v roku 1983, neskôr bol jedným z iniciátorov obnovy trapistického kláštora v Novém Dvoru u Toužimy v Českej republike, ktorý z ruiny prebudovali na moderný kláštor.

Server za zaujímal o to, ako sa darí tomuto českému kláštoru, ktorý sa medzitým stal opátstvom a priťahuje mladých ľudí nielen z Čiech , ale aj zo Slovenska, Maďarska, Chorvátska, Slovinska, Poľska… pričom mnohí z adeptov kláštorného života sú konvertiti. Don Samuel vysvetľuje, že napriek tomu, že Západ sa na slovanské krajiny pozerá s blahosklonnosťou, lebo práve tieto krajiny si uchovali určité hodnoty a základy vyváženej spoločnosti, čo už však bohužiaľ nie je možné povedať o niektorých krajinách Západu.

Redaktor na to namietal, že Česká republika je predsa veľmi ateistická. “Dvaja ľudia mi dnes povedali: „Ale Vy predsa prichádzate z najateistickejšej krajiny v Európe.“ Odpovedal som, “áno, ale až po Francúzsku.“ Bol to určitý druh provokácie. Katolíci v Čechách sú menšinou, ale menšinou živou“, odpovedá Don Samuel. Rehoľník ďalej vysvetľuje, že v plzenskej diecéze majú okolo 70 kňazov, ktorých priemerný vek ešte nedosahuje 50 rokov. Čo sa týka Francúzska, Don Samuel verí, že Cirkev  je takisto živá, ale „videná pohľadom zvonku, zdá sa, že ide o upadajúcu krajinu. A tento dojem nemám z krajín Strednej Európy.“

Redaktor sa dotkol aj problému vyprázdňujúcich sa kláštorov v niektorých západných krajinách a chýbajúcich povolaní u mladých ľudí. Don Samuel vo svojej knihe cituje aj biskupa z Bayonne, Marca Ailleta, o tom, že mladí ľudia dnes hľadajú rodičovské vzory, ktoré by mohli napodobňovať.

„Rodičia hrajú zásadnú úlohu. Som vnímavejší k úlohe otca, pretože som muž a kňaz. Deti potrebujú otca, ktorý je skutočne otcom. A to analogickým spôsobom aj v kláštoroch a seminároch. Najmä preto, že Boh je Otec. Je pravda že postava otca medzi mladými ľudmi, ktorí prichádzajú do našich kresťanských inštitúcií, je veľmi poškodená. Často si nesú jazvy svojej ťažkej skúsenosti s rodičmi. Musíme sa znovu naučiť čo to znamená byť otcom a to vyžaduje čas“ odpovedá rehoĺník.

Famille chrétienne končí svoj rozhovor otázkou či vidí v súčasnej situácii vo Francúzsku podobnosť so sv. Athanastiom, ktorý ako jediný vzdoroval všeobecnej heréze. Prípad tohto svätca si Don Samuel vybral do úvodu svojej knihy.

„Sv.Athansius popisuje, ako sv. Antonín, oblečený v ťavej koži, s pustovníckou palicou išiel brániť Athansia do Alexandrie. Naši biskupovia, naši kňazi, naše rodiny, tí, ktorí veria v Boha a chcú žiť svoju vieru úprimne, potrebujú podporu. A to neznamená, že sa budem na druhých pozerať zvrchu a hovoriť: mali by ste robiť toto a tamto. Ale skôr: bremená ktoré nesiete sú podobné mojim bremenám. Som si vedomý ťažoby týchto bremien, pretože ja ich nesiem tiež. Tieto bremená transformujeme pomocou života modlitby. Najťažšie skúšky, ako tie ktorými teraz prechádza Cirkev vo Francúzsku sa rozžiaria jediným lúčom svetla.“

Katarína Hanzlíková