V rámci zaujímavého projektu “Mosty – umenie, ktoré spája” v Nových Zámkoch otvorili výstavu obrazov ruských, ukrajinských a slovenských maliarov

Nové Zámky 20. júna 2016 (HSP/Foto:Eugen Rusnák)

Vo veľkolepých priestoroch čerstvo zrekonštruovanej Cisársko-kráľovskej jazdiarne v Nových Zámkoch, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, v rámci projektu “Mosty – umenie, ktoré spája” otvorili medzinárodnú výstavu obrazov „Vojna a mier“

Túto výstavu pripravila spoločnosť “MIREĽUB”, nezávislá skupina pre umenie, kultúru a filozofiu v rámci unikátneho projektu “Mosty – umenie, ktoré spája” v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Nových Zámkoch, Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave a Európskym fondom slovanskej písomnosti a kultúry. Príprava a vernisáž medzinárodnej výstavy pod názvom „Vojna a mier“ sa konala pod záštitou primátora Nových Zámkov Otokara Kleina vo štvrtok, 16. júna. Samotná výstava potrvá celý mesiac – do 15. júla.

Ich spojilo umenie

Na vernisáži sú predstavené diela 4 ruských, 2 slovenských a 5 ukrajinských umelcov: Roman Jašin, Tatiana Vavržinová, Ľudmila Panová a Oľga Kusková – Ovsepjanová (všetci Rusko), Miroslav Galko a Jana Reháková-Lalová (obaja Slovensko) a Vladislava Jakovenková, Viktor Lysenko, Natália Begiševová, Oxana Lukomská a Mykola Biloshytský (všetci Ukrajina).

Ambíciou projektu “Mosty – umenie, ktoré spája” je pritiahnuť pozornosť netradičným spájaním rôznych druhov umenia a svojským pohľadom naň. Občianske združenie „MIREĽUB“ chce týmto projektom poskytnúť priestor umelcom z celého sveta a v dnešných časoch stavania nových múrov a plotov prispieť k vzájomnej spolupráci práve v oblasti umenia a kultúry. Nie náhodou na výstave sú prezentované diela ukrajinských, ruských a slovenských maliarov.

V ten istý deň

Ešte pred začiatkom výstavy PhDr. Ľubica Blašková, predsedníčka, občianskeho združenia Mireľub, nám porozprávala o význame tejto výstavy. „Pamätáte sa? 16. júna v roku 1919 vznikla Slovenská republika rád, v ten istý deň v roku 1963 Valentína Tereškovová vzlietla ako prvá žena do vesmíru, a tiež v tento deň v roku 1313 sa narodil Giovanni Boccaccio, taliansky spisovateľ. V tento deň sa udialo mnoho významných udalostí a k ním dnes pribudne ďalšia. Je to naša výstava a dnes spolu s organizátormi a hosťami výstavy oslavujeme naše malé víťazstvo. Je to v poradí už naša piata výstava, ktorú sme zorganizovali v rámci  Prvého ročníka rozsiahleho projektu „Mosty – umenie, ktoré spája,“ povedala.

„Výstavu sme nazvali symbolicky „VOJNA A MIER“ a venovali sme ju  71. výročiu oslobodenia Československa v máji 1945 a výročiu ukončenia Druhej svetovej vojny. Naša nezávislá skupina pre umenie, kultúru a filozofiu „MIREĽUB“ chce týmto projektom poskytnúť priestor umelcom z celého sveta a v dnešných časoch stavania nových múrov a plotov prispieť k vzájomnej spolupráci práve v oblasti umenia a kultúry. Umenie by malo byť zrkadlom doby. Mali sme však pocit, že konzumná spoločnosť ho pokrivila a práve preto sa zrodil tento projekt. Projekt, ktorý chce vrátiť umenie ľuďom. Každý ročník tohto ambiciózneho projektu bude obsahovať niekoľko výstav a zoznamovať slovenského návštevníka so súčasným svetovým umením. Tak ako to predznamenáva podtitul „Mosty – umenie, ktoré spája“, podčiarkla  Ľubica Blašková.

Obrazy v historickej budove

O 17. hodine sa začala vernisáž výstavy, na ktorej boli prítomní viacerí zástupcovia samosprávy, umelci a občianskych organizácií z celého Slovenska. V úvode Ľubica Blašková, porozprávala o projekte „Mostov“ a o symbolickom význame výstavy. Podčiarkla, že vystavené obrazy predstavujú vojnu a mier, hovoria síce o vojne, ale vyzývajú k mieru. Predstavila jednotlivých umelcov, ktorých obrazy sú prezentované na výstave. „Nepochybne, zjednotenie tak odlišných umelcov a spôsobov tvorenia obrazov na jednej výstave priťahuje divákov, dáva možnosť zoznámiť sa s kultúrnymi tradíciami rôznych národov a vytvára kamarátstva,“ zdôraznila Ľubica Blašková.

Primátor Nových Zámkov Otokar Klein podčiarkol, že táto výstava je významná pre všetkých obyvateľov mesta, pretože je umiestnená v nádherných zrekonštruovaných priestoroch historickej národnej kultúrnej pamiatky – Cisársko-kráľovskej jazdiarne, ktorá ako jedna z mála prežila bombardovanie na konci II. svetovej vojny. Svojou unikátnou drevenou strešnou konštrukciou s výškou 25 metrov je priam predurčená na kultúrne podujatia. Pripomenul, že jazdiareň bola postavená koncom 19. storočia pre cisársko-kráľovský pluk. Podrobne porozprával o rekonštrukcii tohto architektonického skvostu.

Vysvetlil, prečo tak ochotne podporil túto výstavu. Pripomenul, že pred rokmi, keď ešte nebol vo funkcii primátora, tiež mal galériu v Nových Zámkoch, ktorá sa však netešila podpore bývalého vedenia mesta. Zdôraznil, že podporuje myšlienku, že umenie lepšie ako politika spája ľudí a preto ho veľmi teší, že sa podobná výstava otvorila v Nových Zámkoch.

Tlačová hovorkyňa veľvyslanectva Ruska na Slovensku Jelena Jepišinová porozprávala o podobných projektoch, ktoré organizujú v Rusku – práve za účelom, aby umenie spájalo ľudí, aby medzi nimi vládlo porozumenie a nadväzovali priateľské vzťahy.

Konateľ Európskeho fondu slovanskej písomnosti a kultúry Alexander Bušujev hovoril o tom, že ruská strana ochotne sa zapojila do prípravy tejto výstavy a vždy bude spolupracovať pri realizácii projektov, ktoré pomáhajú nadviazať a rozvíjať kultúrne vzťahy medzi Ruskom a Slovenskom a inými slovanskými krajinami. Podrobnejšie porozprával o akciách, ktoré v tomto roku pripravuje Európsky fond slovanskej písomnosti a kultúry.

Slovenská maliarka Jana Reháková-Lalová prezentovala svoje diela a podčiarkla, že témy mieru, lásky a priateľstva sú hlavnými v jej tvorbe. Zdôraznila, že sa ochotne zapojila do tohto medzinárodného projektu, ktorý skutočne dokazuje, že umenie spája ľudí a robí to oveľa lepšie a úprimnejšie ako politika.

Slovenský maliar Miroslav Galko tiež predstavil svoju tvorbu a poukázal na to, že sa mu nepáči rozšírený v súčasnosti slogan „boj za mier“. Povedal, že je to dosť nešťastná definícia: „Môžeme robiť niečo, aby tu bol mier, môžeme propagovať mier, môžeme vykonať niečo v prospech mieru, ale – bojovať?… Je to takisto nezmyselný výraz, ako „súložiť za panenstvo“. Snažme sa budovať mier, ale pritom nebojovať,“ zdôraznil slovenský umelec.

Slovenskí umelci

Potom všetci prítomní sa oboznámili s vystavenými obrazmi. Ľubica Blašková pre našich čitateľov porozprávala o všetkých maliarov, ktorí vystavujú svoje diela na výstave v v Nových Zámkoch. Najprv predstavila dvoch domácich umelcov.

Tvorbu Jany Rehákovej-Lalovej s dominantnou kultivovanou farebnou expresívnou maľbou pastelom diváci mohli obdivovať viackrát na Václavskom námestí v pražskej D – Gallery, niekoľkokrát v Bratislave a pod vlajkou slovenského umenia i v Českých Budějoviciach. Nemaľuje pre komerciu, ale podľa srdca. Jej abstraktné diela sa skladajú zo vzájomne prerastajúcich geometrických tvarov, pozornosť pútajú žiarivé farebné zoskupenia.
Osobitosťou tejto umelkyne je, že veľkú časť pozornosti venuje aj maloletým divákom. Jej detské motívy sú hravé, veselé a plné života, vnášajú tak do sveta umenia prvok akejsi ľahkosti a otvorenosti.

Miroslav Galko je slovenský výtvarník, netypický v každom smere. Okrem výtvarnej tvorby sa venuje predovšetkým písaniu, kreatívnym projektom slúžiacim propagácii slovanskej vzájomnosti, objasňovaniu historických mýtov a poloprávd. Narodil sa na Myjave, vyrastal v rodisku Samuela Štúra v dedinke Lubina, predchnutej odkazom Slovenského Národného povstania. Bol tvarovaný prostredím z ktorého vzišlo národné obrodenie, myšlienkami Hodžovcov, rodákov Milana Rastislava Štefánika, k čomu sa hrdo hlási. Je to renesančný človek, ktorý svoje obrazy maľuje zvláštnym spôsobom, akoby ste vstúpili do akéhosi imaginárneho sveta. Akoby ste objavili portál času a najrôznejších úrovní bytia.  Umenie považuje za dôležitú súčasť osobného rozvoja. Na otázku, čo považuje pri svojej práci za najdôležitejšie odpovedal: „Hlavné je inšpirovať ľudí k prekročeniu vlastného tieňa, naučiť ich ako sa môžu stať vizionármi, naučiť ich tvoriť, zvečniť myšlienky a pocity, vytvárať lepší svet pre naše deti. Podľa vlastných slov, nehľadá šťastie v eufórii, ale v rovnováhe.“

Maliari z Ruska a Ukrajiny

Ruský maliar Roman Jašin. Ústrednou témou jeho tvorby je Tolstojovské Vojna a mier, Rusi a Nemci.  Bol umeleckým riaditeľom Centrálneho múzea Veľkej vlasteneckej vojny rokov 1941-1945v Moskve. Je členom Medzinárodnej federácie umelcov UNCESCO. Je držiteľom mnohých ocenení, medzi nimi aj Grand-Prix súťaže bulharských umelcov na počesť oslobodenia Bulharska od tureckej nadvlády, Stara Zagora (Bulharsko), Majstrovstvo umelca sa vysoko cení nielen v Rusku, ale aj v zahraničí. Počas svojich výstav Roman Jašin viedol tvorivé dielne pre budúcich profesionálnych umelcov v Paríži, Štrasburgu, Ríme a Milánu.

Druhou ruskou maliarkou je Tatiana Vavržinová. Od raného detstva sa venuje kresleniu a maľovaniu. Vo svojich štrnástich rokoch, sa prvý krát zúčastnila celozväzovej výstavy. V roku 1973 s vyznamenaním ukončila v odbore maľby Irkutskú odbornú umeleckú školu. Po absolutóriu pracovala v umeleckých ateliéroch Barnaulu, aktívne sa zúčastňovala skupinových aj samostatných výstav. Je členkou mnohých umeleckých organizácií. Jej diela môžeme nájsť v mnohých múzeách ako v Rusku tak aj v zahraničí. Umelkyňa akoby spájala vo svojej tvorbe dve protichodné tendencie: disciplínu, hľadanie zrejmého označenia celku a uvoľnenosť, teatrálnosť a exprésiu v jej poňatí témy.

Ďalšia ruská maliarka Ľudmila Panová sa narodila v Stalingrade (Volgograd). Vo svojich začiatkoch sa najmä venovala technike vyrezávania a vypaľovania na dreve, ktoré vytvárali taktiež priestorový efekt. Pracovala s kovom a drevom. V súčasnosti sa umelkyňa venuje novej priestorovej tvorbe, známej ako 3D, pri ktorej modelovanie a hra s farbami na obrazoch predstavuje úžasný súhrn priestorového vnímania sveta a prírody. Jej obrazy vyžarujú pozitívnu energiu a dýchajú optimizmom a krásou.

Ešte jedná Ruska – Oľga Kusková­ – Ovsepjanov sa narodila v Moskve. Pochádza z umeleckej rodiny. Kresliť začala v ranom detstve pod vedením svojho strýka akademickéo maliara. Podľa želania rodičov absolvovala Moskovskú vysokú školu stavebnú, získala diplom inžinier-­ekonóm. Neprestávajúc maľovať, ukončila štúdium v triede profesora A.Ginzburga v Moskve. Viac než 35 rokov sa profesionálne venuje maliarstvu (výstavy, objednávky, učenie). Tvorí v žánri krajinky. S láskou kreslí zátišia a kvety. Výstavná činnosť umelkyne trvá už viac ako 20 rokov. Počas tohto obdobia vystavovala na medzinárodných výstavách, na samostatných vlastných výstav na Slovensku, ako aj za jeho hranicami.

Ukrajinská maliarka Vladislava Jakovenková sa narodila v r. 1988 v Makijivke na Ukrajine. Ukončila Doneckú umeleckú školu. V štúdiu pokračovala v Charkove na Štátnej akadémii dizajnu a umenia. (2007 – 2011), neskôr na Kyjevskej štátnej vysokej škole Dekoratívneho a úžitkového umenia a dizajnu M. Bojčuka. (2011 – 2013).  Žije a pracuje v Bratislave (Slovensko) a Charkove (Ukrajina). Aktívne sa zúčastňuje na medzinárodných umeleckých a spoločenských projektoch v rôznych oblastiach

Viktor Lysenko sa narodil v r. 1981 v Charkove. Ukončil Charkovskú národnú Akadémiu komunálneho hospodárstva, odbor architektúra. V r. 2006 – 2009 vyučoval maľbu na Charkovskej strednej škole komunálneho hospodárstva pri Regionálnej charkovskej rade. Tvorí v štýle post suprematizmu. Bol ocenený za mimoriadne myslenia v umení. V r. 2008-2009 vyučoval na oddelení krajinnej architektúry. Vystavoval na Ukrajine a v zahraničí.

Natália Begiševová je členkou Tvorivej únie profesionálnych umelcov (Creative Union of Professional Artists). Tvorí v štýle post suprematizmu. Vyštudovala na Karazinovej Charkovskej národnej univerzite. Od roku 2011 pôsobí v Ateliéri analytického umenia pod vedením Viktora Lysenka. Koncepcia činnosti ateliéru je založená na zachovaní, propagácii a rozvoji tradície analytického umenia, stelesňujúcich éru ruskej avantgardy 20-tych rokov XX storočia. Posúvajúc umenie vpred  evolučnou cestou, v súlade s duchom ruskej avantgardy. Ateliér pracuje v dvoch smeroch: teoretické skúmanie fenoménu ruskej avantgardy a spôsoby jej rozvoja až do súčasnosti, rovnako ako aj tvorivé aplikovanie dosiahnutých výsledkov k vytvoreniu umeleckých diel založených na analýze a prehodnotenie tradície s cieľom vytvárať nové systémy umeleckého vyjadrenia zodpovedajúce úloham porozumenia miesta človeka, jeho duchovné  samourčenie v globálnom svete 21. storočia.

Oxana Lukomska a jej manžel Mykola Biloshytský vyštudovali Vysokú polygrafickú školu v Kyjeve. V škole sa aj zoznámili a začali spolu chodiť. Dvaja výtvarníci sú rozdielni. Oxana najradšej maľuje akvarely, ale takéto práce potrebujú pasparty a sklo, čo je dosť nepraktické. Preto často pracuje aj s akrylovými, olejovými farbami alebo ceruzkou. Jediné, čo pri tom potrebuje, je ticho. Mykola zase miluje techniku vrstvenia farieb a dopĺňania obrazov o rôzne predmety – asambláže. Popri tvorbe najradšej počúva ukrajinský rock. Aj keď majú rozdielne chápanie tvorivej atmosféry, veľa prác tvoria spolu, majú spoločné nápady, témy aj rovnakú umeleckú základňu. Majú za sebou pestré portfólio malieb, kresieb i grafických prác ako plagáty, etikety, poštové pečiatky a iné. Oxana ilustrovala niekoľko kníh pre deti, maľovanky, dokonca šlabikár.

Maliari menia život

V závere vernisáže sme sa porozprávali s viacerými návštevníkmi výstavy, ktorí tiež podporovali myšlienku, že umenie spája ľudí. Súhlasili s tým, samozrejme, aj umelci. Slovenský maliar, účastník tejto výstavy Miroslav Galko zdôraznil: „Túto výstavu považujem   za krásnu ukážku vzťahov a spolupráce medzi Rusmi, Ukrajincami a Slovákmi. Napriek snahám niektorých médií o vytvorenie dojmu nepriateľstva, ľudia v skutočnosti spolupracujú a spolupracovať chcú. Je mi veľkou cťou spolupodieľať sa na organizácii projektu „Mosty – umenie ktoré spája“ a vidieť ako sa projekt rozrastá a dostáva sa do povedomia ľudí.  Umenie ľudí zbližuje, pomáha im pozrieť sa na život z iného uhla. Veď kto by mal zmeniť čierno-biele videnie sveta, ak nie maliari?…“

Eugen Rusnák