Lagos 31. marca 2015 (TASR/HSP-Ben Curtis)
O prezidentskú funkciu v najľudnatejšej krajine Afriky sa uchádzalo 14 kandidátov
Nigérijský opozičný kandidát Muhammadu Buhari (72), ktorý sa dostal pred 30 rokmi k moci vojenským pučom, má podľa neúplných výsledkov prezidentských volieb pred terajším prezidentom Goodluckom Jonathanom (57), usilujúcim o znovuzvolenie, značný náskok – vyše 2,5 milióna hlasov.
Čaká sa ešte na výsledky piatich z 36 nigérijských zväzových štátov. Kresťan z juhu krajiny Jonathan má zatiaľ približne 10,6 milióna hlasov a mohol by Buhariho, moslima zo severu, ešte stále poraziť, ak by zvyšné štáty hlasovali zaňho, informovala agentúra Reuters. Niektoré z chýbajúcich štátov patria medzi Jonathanove bašty.
Víťazný prezidentský kandidát musí získať vyše polovice všetkých hlasov a najmenej 25 percent hlasov v dvoch tretinách z 36 nigérijských štátov. Ak sa to ani jednému z kandidátov nepodarí, rozhodne druhé kolo hlasovania, v ktorom k víťazstvu stačí jednoduchá väčšina.
O prezidentskú funkciu v najľudnatejšej krajine Afriky sa uchádzalo 14 kandidátov. Avšak Jonathan a Buharu boli jedinými, kto mali reálnu šancu.
Terajší prezident Jonathan je vo funkcii od roku 2010, predtým bol od roku 2007 viceprezidentom. Bývalý generálmajor Buharu vládol v Nigérii po vojenskom puči od decembra 1983 do augusta 1985.
Nigérijčania si volili okrem prezidenta aj parlament; o 109 kresiel v Senáte sa uchádzalo 739 kandidátov a o 360 kresiel v Národnom zhromaždení 1780 kandidátov.
Očakáva sa, že väčšinu kresiel získajú Jonathanova Ľudová demokratická strana (PDP) a koalícia troch hlavných opozičných strán, Všepokrokový kongres (APC), na čele s Buharim, spresnila agentúra DPA.
PDP poprela obvinenia z manipulácie s hlasmi počas ich zratúvania po tom, ako ministri zahraničných vecí USA a Británie, John Kerry a Philip Hammond, upozornili na varovné náznaky politického zasahovania do procesu zratúvania.
Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku Federica Mogherinová povedala, že “zatiaľ nič nedokazuje celoštátne manipulovanie či zastrašovanie. Je však veľmi dôležité, aby nebolo zbytočne zasahované do pokračujúceho procesu zratúvania hlasov”.
V obchodnej metropole Nigérie, Lagosu, zostali úrady i trhoviská po varovaniach pred násilnosťami uzavreté, ak všetci neprijmú výsledky volieb.
Samotné voľby mali zväčša pokojný priebeh, hoci v sobotu vypukli násilnosti pripisované islamským extrémistom z Boko Haram, v ktorých prišlo o život 29 ľudí.
Nigérijské voľby boli odložené o šesť týždňov v obave z útokov militantov z Boko Haram, ktorí od roku 2009 zabili odhadom najmenej 14.000 ľudí.
ml