V Izraeli zverejnili unikátny papyrus s prvou zmienkou o Jeruzaleme v hebrejčine

Jeruzalem/Vatikán 27. októbra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Sebastian Scheiner)

Izraelský pamiatkový úrad (IAA) vystavil na verejnosti unikátny papyrus spred približne 2700 rokov, teda z čias Prvého jeruzalemského chrámu (950-586 pred n.l.), ktorý obsahuje zrejme prvú zmienku o Jeruzaleme napísanú v hebrejčine

Ako informoval Ynetnews, spravodajský server denníka Jediot achronot, papyrus bol zrejme ulúpený z jaskyne v Judskej púšti a je jedným z troch zvitkov z tohto obdobia písaných v hebrejčine.

Izrael tento nález zverejnil v stredu – v deň, keď Výbor svetového dedičstva ako v poradí druhý z výborov Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) schválil rezolúciu, ktorá podľa Izraela spochybňuje vzťah Židov k posvätným miestam v Jeruzaleme.

Najnovšie hlasovanie v UNESCO poukazuje na zmenu postoja

Aj táto rezolúcia, podobne ako i dokument schválený predtým Výkonnou radou UNESCO, vyvolala v Izraeli ostrú kritiku. Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua však poukázal na to, že vyšší počet krajín, ktoré sa pri hlasovaní zdržali, je pozitívnym vývojom v tejto kauze – a to aj napriek tomu, že najnovšia rezolúcia naďalej ignoruje spojitosť medzi hebrejským osídlením a Chrámovou horou, kde podľa Židov stával ich Prvý i Druhý chrám. Oba boli zničené. Miesto, kde stáli, je pre židov posvätným miestom.

Zmenu v postoji časti členských štátov Výboru svetového dedičstva UNESCO pripísal Netanjahuov úrad “intenzívnemu úsiliu izraelského ministerstva zahraničných vecí i samotného Netanjahua”.

Ynetnews pripomína, že doteraz prijaté rezolúcie UNESCO a Bezpečnostnej rady OSN nemajú nijaký dopad na praktickú politiku, ale napriek tomu “sú ďalším príkladom rastúcej medzinárodnej kritiky na adresu Izraela”.

Pre Palestínčanov posledná prijatá rezolúcia ešte stále “nezašla dosť ďaleko”, o čom svedčí aj vyhlásenie Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP).

Izrael podporil aj pápež

Denník Jerusalem Post na svojej stránke napísal, že na stranu Izraela sa vo svojom stredajšom príhovore na generálnej audiencii vo Vatikáne postavil aj pápež František, keď pripomenul “ľud Izraela, ktorý odišiel z Egypta, kde otročil, a 40 rokov putoval púšťou, kým sa dostal do zeme zasľúbenej Bohom”. Tieto slová z Biblie pápež použil v príhovore, ktorý venoval migrantom.

Tento príhovor odznel krátko predtým, ako František na audiencii prijal námestníka izraelského ministra pre regionálnu spoluprácu Ajúba Kará, ktorému sa pápež poďakoval za starostlivosť o kresťanské chrámy a kresťanov v Izraeli. Kará by sa mal dnes vo Vatikáne stretnúť so štátnym sekretárom Pietrom Parolinom.

Židovský štát hľadá pomoc vo Vatikáne

Na kardinála Parolina sa v stredu listom obrátil aj predseda izraelského parlamentu Juli-Joel Edelstein, ktorý v ňom upozornil, že popieranie dejín jeruzalemského Starého mesta zo strany UNESCO je urážkou pre kresťanstvo i judaizmus a je aj pokusom o prepísanie dejín. “Historické anály oboch našich náboženstiev nemôžu byť vymazané dvíhaním rúk a spočítanými hlasmi,” uvádza sa v liste.

Podľa Edelsteina nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo schválilo rezolúciu, v ktorej potvrdí, že Jeruzalem je posvätným mestom pre tri veľké monoteistické náboženstvá, “mestom, kde stáli dva Chrámy a odkiaľ bolo prvýkrát našimi prorokmi ohlasované Božie slovo”.

Izraelskí predstavitelia kritizujú Palestínčanov a navrhujú svetu prijať “protirezolúciu”

V podobnom duchu sa vyjadril aj izraelský minister kultúry Naftali Bennett, ktorý zároveň potvrdil platnosť svojho rozhodnutia o pozastavení spolupráce medzi Izraelom a UNESCO.

Členka vedenia strany Židovský domov (ha-Bajit ha-Jehudi) Šuli Mualemová-Rafaeliová na margo najnovšieho vývoja uviedla, že “Arabi v Izraeli i mimo neho podnikli ďalší krok v ubližovaní židovským, kresťanským a moslimským posvätným miestam”. Dodala, že tento ich počin vrhá hanbu na medzinárodné inštitúcie.

Mualemová-Rafaeliová navrhla, že ak Arabi odmietajú priznať spojitosť medzi Chrámovou horou a Izraelom, treba podniknúť ďalší krok. “Ak sme tu my (Židia) nikdy neboli, Ježiš bol Palestínčan. Potom sa domnievam, že UNESCO by malo odsúdiť Palestínčanov za ukrižovanie Ježiša”.