Atény 4. júla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Petros Giannakouris)
Prieskumy avizujú, že okolo 75 percent Grékov si želá zotrvanie svojej krajiny v eurozóne
V Grécku sa dnes oficiálne skončila kampaň pred nedeľňajším ostro sledovaným referendom o ďalších úsporných opatreniach a reformách. Výsledok hlasovania by mohol rozhodnúť aj o ďalšom zotrvaní krajiny v eurozóne a politickej budúcnosti ľavicového premiéra Alexisa Tsiprasa. V súlade s gréckou volebnou legislatívou je 24 hodín pred referendom zakázané organizovanie politických zhromaždení a zverejňovanie prieskumov verejnej mienky, uviedla agentúra AP.
Podľa prieskumov sú Gréci ohľadne plebiscitu rozdelení na približne dva rovnako silné tábory, takže jeho výsledok nie je možné jednoznačne predpokladať. V piatok, posledný deň kampane, bolo zverejnených päť prieskumov, z ktorých štyri prisúdili tesné víťazstvo stúpencom reforiem. Rozdiel sa však pohybuje len v rámci štatistickej odchýlky. Prieskumy súčasne avizujú, že si drvivá väčšina, okolo 75 percent Grékov želá zotrvanie svojej krajiny v eurozóne.
Grécka vláda vyhlásila referendum o prijatí podmienok veriteľov na riešenie gréckej krízy, čo viedlo k zastaveniu rokovaní Atén s veriteľmi. Grécka vláda následne nezaplatila splátku dlhu voči Medzinárodnému menovému fondu, zaviedla kapitálové kontroly, dočasne uzavrela banky a obmedzila výbery s bankomatov. Chce tak zabrániť hroziacemu kolapsu finančného systému po vypršaní doterajšieho záchranného programu od Európskej únie.
Tsiprasova vláda tvrdí, že rozhodné “nie” v nedeľňajšom hlasovaní by posilnilo jej vyjednávaciu pozíciu o treťom balíku pomoci pre Grécko. V prípade víťazstva tábora “áno” je v stávke politická budúcnosť premiéra Tsiprasa a jeho vlády. Ten podľa vlastných slov bude rešpektovať akékoľvek rozhodnutie gréckych voličov. Naznačil však, že v prípade víťazstva “áno” zrejme odstúpi z funkcie.
Pred piatimi rokmi začalo zadlžené Grécko výmenou za medzinárodnú pomoc uplatňovať tvrdé úsporné opatrenia, vrátane prepúšťania štátnych zamestnancov, zníženia minimálnej mzdy, zvyšovania daní a privatizácie. Verejný dlh krajiny však stále dosahuje 177 HDP, celková nezamestnanosť zhruba 26 percent a medzi mladými až 50 percent.
10.8°C
Sobota 
Nedeľa 
Sobota 
11.2°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
