Varšava 26. septembra 2017 (HSP/Foto:Screenshot Obserwatorpolityczny)
V ostatnom čase sa akoby vrece roztrhlo so žiadosťami o vojnovú reparáciu z čias druhej svetovej vojny. Pomaly tri štvrťstoročia v tejto veci bolo takmer úplné ticho. Občas zazneli jednotlivé opatrné hlasy – a tu hneď celý uragán!..
Všetky 3 pobaltské štáty by chceli vojnové reparácie od Ruska. Aj Poliaci by chceli „predložiť faktúru“ Rusku a získať od neho reparácie. Rusko aj napriek tomu, že by na to dôvody určite malo, reparácie zatiaľ od iných štátov nežiada, ale vedúci ruskí politici už podčiarkli, že ak niektoré štáty budú príliš usilovne žiadať reparácie, Rusko určite nájde dôvody, aby na oplátku požiadalo ich o reparácie.
Poľsko chce reparácie od Ukrajiny, Ukrajina chce reparácie od Poľska. Poliaci, ktorí v tejto veci prejavujú najväčšiu aktivitu, pochopiteľne, by chceli reparáciu od Nemecka a – čuduj sa svete, – už aj od Slovenska! Poliaci tvrdia, že hneď na začiatku druhej svetovej vojny Slovensko spolu s Nemeckom napadlo Poľsko. Pozoruhodný článok na túto tému zverejnil poľský portál
Obserwatorpolityczny.
„Máme požiadať Slovensko o vojnovú reparáciu. V septembri 1939 Slovenská armáda – 4 divízie v celkovom počte asi 50 tisíc vojakov poľnej armády „Bernolák“ pod velením generála Ferdinanda Čatloša napadla z juhu Poľsko spoločne so svojim nemeckým spojencom. Je to fakt, ktorý nepodlieha diskusii – boli sme napadnutí. Poľskí vojaci boli zajatí a časť území bola pripojená k územiu Slovenska. Na Slovensku vládla klerofašistická diktatúra a po celú dobu svojej existencie sa chválila víťazstvom nad Poľskom. Poliaci na slovenskom území boli cieľom fašistickej perzekúcie,“ uviedol portál Obserwatorpolityczny.
Prízvukuje, že „Do dnešného dňa sa Slováci nevyrovnali so svojou temnou fašistickou minulosťou a rany, ktoré zasadili v poľskej oblasti Podhale, sú dodnes živé, a to hlavne v mestách a regiónoch, ktoré boli sporné. Bol to príklad bezohľadného a brutálneho útoku s podporou silného ochrancu, pretože fašistické Slovensko zaútočilo na Poľsko ako zúrivý pes – zhruba v rovnakej miere, ale fakty sú fakty,“ tvrdí poľský portál.
„Poľsko však pred rokom, čo je pravda, robilo inkorporovania sporných území po páde Československa. Boli to však udalosti, ktoré sú neporovnateľné – nikto do nás nestrieľal a nekonala sa žiadna poľsko-československá vojna v roku 1938. Aj keď je to, pochopiteľne, hanba pre Poľsko, ale bola to reakcia na útok Československa v roku 1920, keď v priebehu najťažších bojov na boľševickom fronte obsadilo Zaolzie a ďalšie oblasti,“ zdôrazňuje poľský portál.
„Slovensko nezodpovedalo za svoje ozbrojené útoky, za prisluhovanie Nemcom, za okupáciu Poľska. Rovnako ako za prenasledovanie poľského ľudu, ku ktorému do istej miery prispelo. Vyššie uvedené môže byť základom pre požiadavku našej vlády o vojenské reparácie, za straty zapríčinené Slovákmi počas vojny a za utrpenie vyplývajúce z prenasledovania poľského obyvateľstva a podmienok, za ktorých boli poľskí vojaci zadržiavaní v zajatí v táboroch, vrátane známeho tábora v Lešti,“ pripomína Obserwatorpolityczny.
„Môžeme čestne odhadnúť spravodlivé a nevyhnutné kompenzácie za agresiu, útoky, zločiny, straty a škody zo strany Slovenska vo výške najmenej 20 miliárd dolárov ako paušálnu sadzbu bez úrokov,“ tvrdia poľskí novinári a ďalej podrobne a dosť emocionálne vysvetľujú, ktorých všetkých hriechov sa dopustili Slováci voči Poliakom a prečo by Poľsko malo požiadať o vojnové reparácie.
„Preto si máme pamätať na krivdy, ktoré sme zažili za slovenského fašistického režimu, v tom čase, keď sme snívali o mieri, priateľstve a partnerstve s našimi slovenskými priateľmi. Nebojme sa požiadať o odškodnenie. Fakty sú nemilosrdné a jasne hovoria v náš prospech. Práve Slováci spolu s Nemcami napadli Poľsko. Zdieľali svoje územie s Nemeckom, čo bolo neskôr, to bolo neskôr. Existujú dramatické a doháňajúce k slzám fakty, ktoré svedčia o nezabudnuteľnom 1. septembri 1939, keď Slováci preukázali svoju brutalitu, aroganciu a spolu s Nemeckom napadli Poľsko,“ prízvukujú poľskí novinári.
Poľský portál robí zaujímavé závery: „Neexistuje žiadna možnosť, aby Nemci zaplatili za to, čo ich predkovia urobili našim predkom. V Nemecku na to nebude žiadna politická vôľa. Treba bolo nenadväzovať žiadne diplomatické vzťahy s Nemeckom, izolovať sa, zabrániť akejkoľvek výmene po roku 1990, vybudovať veľkú stenu na Odre a potom, aj keď by sme neboli v Únii, dokázali by sme účinne požadovať normalizáciu partnerských vzťahov“ uvádzajú poľskí novinári a následne meditujú o tom, čo by bolo, keby to bolo inak – ale tieto sentencie by sotva zaujímali našich čitateľov.
V závere sa vracajú k tým reparáciám a pripomínajú hriechy aj iných krajín: „Ak by sme mali vážne hovoriť o odškodneniach, potom by sme mali žiadať o zodpovednosť Rakúsko, Lotyšsko a Estónsko za zločiny ich občanov, ktorí slúžili v ozbrojených silách, ktoré okupovali Poľsko? Takisto by sa našli aj iné krajiny, a použili by sme kvalifikačné kritérium, či vojaci alebo iné ozbrojené zložky z týchto krajín slúžili pod vlajkou kancelára Hitlera za povolenia ich vlád? Ak áno, znamená to, že sa tieto krajiny podieľali na okupácii Poľska. Nikdy nezabudneme SS mužov z Lotyšska a Estónska, ktorí v roku 1945 spáchali vojnové zločiny na vojakoch poľskej ľudovej armády v Pomoransku!“ uzatvárajú svoj článok poľskí novinári na portálu Obserwatorpolityczny.
A čo Slovensko? Malo by sa pripojiť k tomuto orchestru žiadateľov o reparácie a tiež pre zmenu požiadať niektoré krajiny o reparáciu?..
Eugen Rusnák
Originál článku si môžete pozrieť TU