Švédsko 18. júla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Petros Giannakouris)
Švédsku ekonomiku môže nepríjemne ovplyvniť príchod utečencov, ktorí sa tu rozhodli emigrovať z Blízkeho východu či Afriky. Žiadatelia o azyl, ktorí v krajine pracujú bez zmluvy, zapríčinili výpadok 7 miliárd eur plynúcich do verejného rozpočtu. Ochota pracovať za nižšiu mzdu naviac tlačí priemernú mzdu nižšie, čo sa prejavuje aj na horšej produktivite práce, zverejnil server Echo24.cz.
V priebehu roka 2015 prišlo do Švédska približne 163.000 žiadateľov o azyl. V snahe zaistiť si aspoň nejaký zdroj príjmu sú často ochotní pracovať bez zmluvy za financie hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy. Výplatu im zároveň zamestnávatelia dávajú v hotovosti „na ruku“, čím sa vyhýbajú plateniu daní a sociálneho zabezpečenia.
Zástupcovia odborov a švédskej vlády sa sťažujú, že nelegálne zamestnávanie migrantov v krajine zapríčinilo výpadok daňových príjmov a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Počas minulého roka sa tento deficit údajne vyšplhal až na sumu 66 miliárd švédskych korún (takmer 7 miliárd eur), čo je približne 4 percentá verejných príjmov.
Utečenci sú ochotní pracovať za nízku mzdu, čo tlačí dole priemernú mzdu. Dôsledkom toho je, že o prácu žiada menej švédskych občanov, ktorí následne radšej žiadajú o sociálne dávky. Klesá tiež produktivita práce, čo v dlhodobom dôsledku môže ovplyvniť celkový výkon ekonomiky.
Server Echo24.cz zároveň informuje, že odborári žiadajú zrýchlenie udeľovanie azylu a pracovných povolení pre migrantov. Avšak niektorí politici, najmä z ľavicových strán, nevidia riešenie problému v úpravách trhu práce, ale skôr v lepšom vzdelávaní švédskych občanov. Lepšie kvalifikovaní Švédi by sa potom mohli usilovať o získanie práce, ktorú žiadatelia o azyl bez vzdelania vykonávať nemôžu.