Peking 8. decembra 2015 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-AP File Photo)
Počas summitu Central and East Europe + China (CEEC), premiér Číny Li Kche-čchiang oznámil plány zdvojnásobenia investícií Číny do 16 európskych krajín, a tiež ročného objemu obchodu štátov, ktorý v súčasnosti tvorí okolo 4,5 miliónov dolárov, píše web South China Insight
Oblasť Strednej a Východnej Európy sa stane jedným z najdôležitejších článkov v uskutočnení “čínskeho sna” – vytvorenie Ekonomického pásu Hodvábnej cesty. Úzka spolupráca so Strednou a Východnou Európou má otvoriť dokorán dvere do Západnej Európy – k hlavnému partnerovi Číny, zdôrazňuje sa v článku.
S cieľom zvýšiť do roku 2020 obrat tovaru s krajinami Európskej únie na 1 trilión dolárov, Čína navrhla krajinám Strednej a Východnej Európy investičné infraštruktúrne projekty na vytvorenie siete prístavov, logistických centier, magistrál a železníc.
Čínske spoločnosti už majú povolenie na infraštruktúrne projekty na stavbu ciest, mostov, elektrární v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku. Balkánske krajiny a krajiny východu Európy sú veľkým potenciálnym odbytovým trhom produkcie čínskeho priemyslu.
Investičné náklady Číny tiež počítajú s možnosťou využitia bohatej poľnohospodárskej výroby Balkánskych krajín a krajín Východnej Európy pre uspokojenie potrieb čínskeho trhu. Problém potravinovej bezpečnosti je jedným z kľúčových v Číne, ktorej pôda je značne zdevastovaná.
Podľa vyhlásenia ukrajinskej vlády v marci 2015 Čína poskytla Ukrajine pôžičku vo výške 15 miliárd dolárov, a tiež podpísala dohodu o realizácii investičného projektu na 1 miliardu dolárov. Ukrajina uzatvorila zmluvu s Čínou o poskytnutí vlastného územia na poľnohospodársku výrobu.
Už v septembri 2013 Ukrajina prenajala 5% svojho územia Číne na dobu 50 rokov. V roku 2015 sa Ukrajina stala najväčším vývozcom kukurice do Číny a obsadila tak viac ako 90% čínskeho trhu, informuje South China Insight.
Stranou nezostalo ani Bielorusko. Výmenou za investície Bielorusko súhlasilo, že bude dodávať do Číny kalcium, ktoré sa používa ako poľnohospodárske hnojivo.
Čechy sa tiež postupne stávajú základným oporným bodom pre Čínu, píše web. V septembri tohto roku bola medzi Prahou a Pekingom zahájená priama letecká linka a Banka Číny oznámila plány, podľa ktorých tu otvorí svoje oddelenie. Vizitkou rozvoja česko-čínskej spolupráce je korporácie CEFC. Svoj vplyv v Čechách korporácie zdôrazňuje takými akciami, ako je nákup českých futbalových družstiev, ako je Slavia Praha, a tiež spoločnosti Lobkowitz produkujúcej pivo. Okrem toho korporácia získala akcie v Travel Service, ktorý má podiel v Českej leteckej spoločnosti, a tiež podiel v spoločnostiach Empresa Media a Medea Group.
Čína tiež plánuje zvýšenie svojej energetickej bezpečnosti a zabezpečenie svojho súčasného a budúceho dopytu po surovinách. Preto tiež investuje do hydroenergetického sektora Albánska, Čiernej Hory a Bosny a Hercegoviny, sektora veternej energetiky Macedónska, Srbska a Chorvátska. V roku 2014 Čína podpísala dohodu o stavbe veľkej uhoľnej elektrárne v Rumunsku s objemom investícií okolo 1 miliardy dolárov a tiež o postavení 3 a 4 bloku rumunskej atómovej elektrárne.
Z hľadiska krajín Strednej a Východnej Európy, ktoré v súčasnej dobe prežívajú obdobie krízy, sú čínske investície svetlom na konci tunela. Ale veľké prúdy investícií môžu mať za následok príliš veľký nátlak Číny na tieto krajiny a poškodenie vlastného trhu. Na posilnenie pozície Číny v Európe sa môžeme pozerať aj ako na nástroj nátlaku na USA – Čína postupne zväčšuje prítomnosť na území spojencov USA v NATO, uzatvára autor článku.