Ankara 27, apríla 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Yves Logghe)
Turecký predseda parlamentu oznámil, že turecká ústava by mala byť islamská. Separácia medzi štátom a náboženstvom musí byť definitívne zrušená. Jeho názor však počíta aj s nevyhnutným zavedením práva Šaría
Turecko musí posúdiť ich parlamenty náboženské ústavu, v ktorej je krajina už zaviazala k sekularizmu. “Nová ústava by nemala obsahovať sekularizmus , mala by byť nábožensky založená,” uviedol predseda parlamentu Ismail Kahraman v pondelok večer vo svojom prejave. Ak táto požiadavka bude skutočne realizovaná, viedlo by to nevyhnutne k zavedeniu práva šaría.
Vládna strana AKP sa už nejakú dobu snaží zmeniť ústavu krajiny. Kritici sa obávajú, že nová ústava by mohla poskytnúť viac právomocí autokratického prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Erdogan chce obrátiť parlamentnú demokraciu na prezidentskú.
Kritika Kahramana pochádza najmä z opozičnej sekulárnej Republikánskej ľudovej strany (CHP). Predseda strany Mustafa Kemal Atatürk tvrdí, že sekularizmus je “Základným princípom sociálneho zmieru”. Sekularizmus má zabezpečiť náboženskú slobodu.
Predseda parlamentu Kahraman by mal mať vedúcu úlohu pri príprave novej ústavy, ktorá je podľa vlády založená na základe európskych štandardov ľudských práv. AKP má v parlamente 317 z 550 miest. Ak chcú svoj návrh ústavy dostať do referenda, budú potrebovať 330 hlasov.
Turecko zmenilo svoju pôvodnú ústavu z roku 1924 o štyri roky neskôr a islam stratil titul štátneho náboženstva. Historici považujú tento krok ako základ pre moderné, demokratické a sekulárne Turecko. Súčasná ústava nestanovuje náboženstvo. Väčšina Turkov sú sunnitskí moslimovia a asi 20 percent sú Aleviti. Okrem toho žije v Turecku asi 100.000 kresťanov a 17.000 Židov.