Ankara 17. mája 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Burhan Ozbilici)
Rezignácia premiéra Davutoglu spôsobila nerozhodnosť zahraničných investorov a nestály hospodársky rozvoj Turecka: krajina by musela byť modernizovaná v mnohých oblastiach, ako je trh s dlhopismi pre firmy. Standard&Poors sa obáva, že ústavné plány Erdogana by mohli paralyzovať ostatné sektory
Šanca, že v Turecku budú v blízkej budúcnosti vykonané potrebné ekonomické reformy, sa zhoršila po rezignácii premiéra Ahmeda Davutoglu. Davutoglu bol členom kruhu reformátorov vnútri vládnucej strany AKP, ktorá zahŕňala aj ministra financií Naci Agbala a vicepremiéra Mehmeta Simseka, ako píše Financial Times.
Medzi diskutované reformy patrí aj obnovenie tureckého trhu práce, dôchodkového systému a kapitálového trhu. Reforma kapitálového trhu by mala uľahčiť domácim firmám dostať sa na trh s investičným kapitálom. Plány Recepa Tayyipa Erdogana sú v súčasnej dobe skôr opačné, a teda udržiavať a rozširovať svoju moc namiesto investovania do ekonomickej budúcnosti krajiny.
“Posledné udalosti naznačujú, že turecká vláda sa zameriava na zmeny v ústave. To môže viesť k zanedbaniu dôležitých ekonomických reforiem, ako je nízka miera úspor v Turecku, veľmi neproduktívny poľnohospodársky sektor, nepružný a slabý trh práce, či slabé výsledky týkajúce sa zahraničných investícií mimo stavebníctva a bankovníctva,” povedal analytik spoločnosti Standard&Poors.
Najmä vicepremiér Simsek robil najviac v prospech pozitívneho vývoja zahraničných investícií. Avšak po jeho nahradení ministrom energetiky a Erdoganovim zaťom Beratom Albayrakom je predmetom diskusií, či bude vôbec možné ekonomické reformy vykonať.
Al-Monitor dodáva, že štát sa prermováva podľa ázijských vzorov, kde úzka skupina nevolených poradcov rozhoduje o všetkom, pričom mechanizmus bŕzd a protiváh slabne.
Rast tureckej ekonomiky sa nespomaľuje prvýkrát. V roku 2013 boli zdrojom stresu protesty v Gezi parku a obvinenia z korupcie na adresu členov vlády, v rokoch 2014 a 2015 vnášali nestabilitu do ekonomiky voľby. Turecká ekonomika rástla 50 rokov priemerne o 4,5% ročne, za posledné štyri roky sa rast zastavoval na hranici 3%. Ekonómovia upozorňujú, že neprítomnosť štrukturálnych reforiem a ekonomické pohľady Recepa Tayyipa Erdogana sa môžu stať faktormi, ktoré pošlú ekonomiku krajiny ešte viac ku dnu.
“Niekto si myslí, že rastu sa dosahuje rýchlym znížením úrokových sadzieb. Terajšie reálne úrokové sadzby nie sú vzhľadom na infláciu vysoké – 1-2%, takáto politika v budúcnosti napomôže poklesu. Ak oni (vláda – red.) Urobia veľké chyby, tak nás čaká recesia,” predpokladá riaditeľ centra ekonomických a sociologických výskumov univerzity Bahcesehir Seyfettin Gürsel.
Profesor istanbulskej univerzity Koč Kamil Yilmaz je presvedčený, že spomalenie rastu tureckej ekonomiky je spôsobené absenciou štrukturálnych reforiem. Politické udalosti posledných troch rokov ďalej viedli k zníženiu investičných programov. Pre opis ekonomickej situácie používa termín “pomalá smrť”.
“Aby sa vyhli” pomalej smrti “, politici využívajú populistická opatrenia, ako zníženie úrokových sadzieb. Hoci to na nejakú dobu podporí rast, v strednodobej a dlhodobej perspektíve za to budeme musieť zaplatiť. Akékoľvek vonkajšie šoky môžu priviesť tureckú ekonomiku do krízy, podobné ako kolaps v roku 2001, “hovorí ekonóm. Turecká ekonomika sa kvôli kríze v roku 2001 prepadla o 5,7%.
Reálny sektor čakajú ťažké časy – na situáciu majú negatívny vplyv teroristické útoky, spomalenie rastu ekonomiky a politická nestabilita. V tomto roku požiadalo o pomoc už 240 spoločností, aby sa vyhli bankrotu, vrátane veľkých korporácií. Pre banky aktuálne nastal problém so zlými úvermi – ich množstvo sa zvýšilo z 2,8% v minulom roku na 3,3% v tomto roku. Mnohí analytici predpokladajú, že toto číslo je znížené a v skutočnosti je problémových pôžičiek v krajine okolo 6%.
Medzinárodné investičnej banky sú tiež znepokojené situáciou v tureckej ekonomike. Investičné Commerzbank, JP Morgan a Morgan Stanley znížili prognózy na aktíva nominované v tureckej líre.