Timmermans: Dohoda EÚ s Tureckom nezahŕňa hromadné vyhosťovanie utečencov

Brusel 16. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Martin Meissner)

Timmermans uviedol, že každý migrant bude mať možnosť požiadať o azyl a podať odvolanie, ak bude jeho žiadosť zamietnutá

Uplatnenie prípadnej dohody o migračnej kríze medzi EÚ a Tureckom nebude zahŕňať hromadné vyhosťovanie migrantov ani ich automatický návrat do Turecka. Situácia každého migranta bude pred prípadným prijatím rozhodnutia o vyhostení posudzovaná individuálne, ubezpečil dnes prvý podpredseda Európskej komisie (EK) Frans Timmermans.

“Každý bude mať možnosť požiadať o azyl a podať odvolanie, ak bude jeho žiadosť zamietnutá,” vysvetlil Timmermans.

Turecký premiér Ahmet Davutoglu na minulotýždňovom summite EÚ-Turecko v Bruseli predniesol niekoľko požiadaviek, ktoré sa stali súčasťou predbežnej dohody o riešení migračnej krízy. Konečné znenie dohody majú prijať európski lídri na tohtotýždňovom summite EÚ.

Davutoglu okrem iného presadil, aby sa počet navrátených sýrskych utečencov z gréckych ostrovov rovnal počtu sýrskych utečencov, ktorých krajiny EÚ prevezmú z Turecka.

Turecký premiér okrem toho chce do roku 2018 navýšenie finančnej pomoci EÚ o ďalšie tri miliardy eur, urýchlenie procesu európskej integrácie a skorší termín zrušenia vízovej povinnosti pre tureckých občanov.

Viacero medzinárodných organizácií vrátane OSN však upozornilo, že hromadné vracanie migrantov by bolo v rozpore s medzinárodným právom. Timmermans sa dnes tieto obavy snažil vyvrátiť, keď zdôraznil, že akákoľvek migračná dohoda uzavretá medzi EÚ a Tureckom bude v súlade s medzinárodnými normami.

Aj napriek početným kritickým hlasom ohľadne ústupkov EÚ voči Ankare má návrh dohody EÚ s Tureckom podporu viacerých európskych predstaviteľov vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Kancelárka v dnešnom vystúpení pred poslancami spolkového parlamentu podporila pripravovanú dohodu únie s Tureckom zameranú na vyriešenie migračnej krízy. Spresnila, že migranti, ktorí by mali byť presídlení priamo z Turecka, podľa schémy “jeden za jedného”, by mali byť prerozdelení medzi krajiny EÚ podľa nového systému národných kvót.

Tento návrh nových záväzkov v podobe kvót je nepriechodný prinajmenšom pre krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). Krajiny V4 pred summitom EÚ presadili pozmeňovacie návrhy, podľa ktorých by dobrovoľné presídľovanie sýrskych utečencov z Turecka nemalo prebiehať na báze nových záväzkov.

Všetky španielske parlamentné strany odmietajú plánovanú dohodu EÚ-Turecko týkajúcu sa migračnej krízy

Plánovanú dohodu EÚ-Turecko všetky španielske parlamentné strany odmietajú. Úradujúci premiér krajiny Mariano Rajoy bude kritický postoj politických síl krajiny k dohode tlmočiť na blížiacom sa dvojdňovom summite v Bruseli. Informovala o tom dnes tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na tamojšie médiá.

Monarchia na Pyrenejskom polostrove patrila doteraz k stúpencom utečeneckej politiky nemeckej spolkovej kancelárky Angely Merkelovej. V Madride však na odpor naráža teraz predovšetkým plánovaný odsun utečencov z Grécka do Turecka.

Španielske politické strany, odbory a rôzne spoločenské organizácie vyzvali na dnešný večer na protestné zhromaždenia proti plánovanému paktu Bruselu a Ankary. Laureát Nobelovej ceny za literatúru Mario Vargas Llosa z Peru, žijúci v Španielsku, označil túto plánovanú dohodu za “hanbu”, proti ktorej by sa malo s maximálnou energiou bojovať.

Šéf španielskej diplomacie José Manuel García-Margallo už pred dvoma dňami na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli vyjadril obavy, že pripravovaná dohoda je v rozpore s medzinárodným a európskym právom.

“Tento návrh sa nám zdal od začiatku, z pohľadu vlády, neprijateľný,” zdôraznil španielsky minister zahraničných vecí. Spresnil, že Madrid podporí iba takú dohodu, ktorá je “koherentná, kompatibilná” a ktorá rešpektuje medzinárodné právo a práva ľudí, prinútených na útek z vlasti.

García-Margall sa netajil, že za “obzvlášť problematické” považujú v Španielsku najmä “hromadné vyhosťovanie” migrantov z krajín EÚ. Každý, kto dorazí na európsku pôdu, by podľa jeho slov mal dostať možnosť požiadať o azyl, pričom žiadosti o právnu ochranu by mali byť posudzované individuálne a s právom na odvolanie.