Rím 16. októbra 2017 (HSP/DWN/Foto:Pexels)
V Taliansku existujú prvé radikálne návrhy na prerozdelenie peňazí v súvislosti s obrovskou nezamestnanosťou mládeže
Alvise Armelliniová z DPA poskytla zaujímavú správu o probléme pretrvávajúcej vysokej nezamestnanosti mladých ľudí v Taliansku. Populárne rozhlasové vysielanie v Taliansku vychádza z dobre známeho filmu “No Country for Young Men”. Vzhľadom na stagnujúcu ekonomiku, ktorá neprináša žiadnu príležitosť najmä pre mladých mužov a ženy, to nie je prekvapujúce.
Talianska nezamestnanosť mladých je na úrovni viac ako 30 % už šesť rokov. Len v roku 2015 približne 50 000 Talianov mladších ako 40 rokov emigrovalo za prácou. Takmer polovica z nich má vysokoškolské tituly. Taliansko “krváca”, pokiaľ ide o mladé talenty, hovorí Luca Paolazzi, vedúci združenia zamestnávateľov Confindustria. Emigrácia stojí Taliansko približne jedno percento hospodárskeho rastu za rok. “Hovoríme tu o skutočnej kríze.”
Centrálno-ľavicová vláda premiéra Paola Gentiloniho rozpoznala situáciu a snaží sa o protiútok. Nasledujúci rozpočet by stanovil opatrenia na motivovanie firiem prijímať mladých ľudí. “Pokiaľ ide o obmedzenia rozpočtu, je veľmi málo finančných prostriedkov (pre ďalšie vládne výdavky),” povedal minister hospodárstva Pier Carlo Padoan. “Nezamestnanosť mladých ľudí bude určite jedným z mála problémov, ktoré sa riešia rozpočtom.”
V hre je myšlienka zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie pre novoprijatých zamestnancov v určitom veku. Pre zamestnávateľov by sa tak znížili náklady na mladých pracovníkov – čo by zatraktívnilo prijímanie mladých ľudí. Okrem toho talianska vláda uvažuje o vyslaní až päť miliónov štátnych zamestnancov do dôchodku. Tieto pracovné miesta chce uvoľniť pre mladých pracovníkov.
Kritici kritizujú skutočnosť, že zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie môže viesť iba k prepusteniu mladých ľudí zo zamestnania hneď po ton, ako prekročia určenú vekovú hranicu. A sľub nových pracovných miest v štátnej správe na mnohých pôsobí len ako nereálny volebný sľub.
V marci ekonomická poradenská firma navrhla radikálnejšie riešenie: na bohatých dôchodcov má byť uvalená daň, z ktorej by malo byť hradené sociálne zabezpečenie pre mladých ľudí. “Toto je nielen vhodné z etického hľadiska, ale aj uskutočniteľné zo sociálneho a ekonomického hľadiska.”
Think tank spočítal, že priemerný vek Talianov, v ktorom sa stávajú finančne nezávislí od rodičov, neustále rastie: kým v roku 2004 to bolo 30 rokov, v roku 2020 sa očakáva nárast na 38 rokov a v roku 2030 dokonca na 48.
Špeciálnym príkladom situácie mladej generácie v Taliansku je Enzo Lattuca. 29-ročný Lattuca je najmladším členom talianskeho parlamentu. Takmer tretina jeho spolužiakov emigrovala, povedal agentúre Deutsche Presse-Agentur. “Neverím myšlienke, že jediný spôsob, ako zlepšiť situáciu mladých, je zhoršiť situáciu dôchodcov,” povedal Lattuca, stranícky kolega premiéra Gentiloniho.
Talianske odborové zväzy majú podobné argumenty. Vládne plány na zvýšenie veku odchodu do dôchodku o päť mesiacov – na 67 rokov v roku 2019 – striktne odmietajú. Vláda by zároveň mala “podporovať budúce dôchodky mladých ľudí”.
Hoci sa hospodárstvo Talianska značne zlepšuje po kríze, krajina trpí obrovským objemom zlyhaných úverov – rozsah nových vládnych výdavkov je preto veľmi obmedzený. “Ak je strop nízko, je ťažké udržať každého v teple,” sumarizuje Massimiliano Valerii, riaditeľ sociálneho výskumného inštitútu Censis.
Valerij tiež poukazuje na klesajúcu pôrodnosť a rastúcu dĺžku života. “Je fakt, že dnes máme menej mladých ľudí ako predtým – to robí mladých menej politicky relevantných,” hovorí sociálny výskumník. “Je smutné, ale starší ľudia, ktorí bojujú za dôchodky, majú väčší vplyv ako mladí ľudia, ktorí bojujú za prácu.”