Systém rozdeľuj a panuj prestáva fungovať a USA strácajú spojencov

Washington/Moskva 5. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Alexei Druzhinin/Pool Photo via AP)

Ruský autor Grigorij Ignatov publikoval článok, ktorý analyzuje postoj Turkov a ich dojem o “dvojtvárnosti” USA, kvôli ktorému USA Turkov ako spojencov strácajú… 

Podľa Ignatova sa nervozita v politických kruhoch USA začína čoraz viac stupňovať, pretože strácajú svojich spojencov a situácia sa im začína vymykať z rúk. Ignatov upozorňuje na skutočnosť, že americkí spojenci Kurdi zlikvidovali americkou protitankovou raketou TOW turecký tank T60 a čínsky prezident Si Ťin-pching na včerajšom stretnutí s Putinom v stretnutí oboch lídrov povedal: “Naše štáty musia ešte viac posilniť dvojstranné spojenectvo, posilniť vzájomnú politickú podporu a podporovať sa v ochrane našej suverenity”.

Ignatov vo svojom článku jednoznačne tvrdí, že zlikvidovanie tureckého tanku T60 Sabre, ktorý je súčasťou ozbrojených síl NATO proamerickými Kurdami, financovanými USA, (lídrer NATO), protitankovou raketou TOW, ktorá je štandardne vo výzbroji štátov NATO, určite prekvapilo všetkých odborníkov štátov NATO a vyvolalo viacero zaujímavých otázok.

Turecko bolo donedávna ponímané ako jeden z najväčších  členov NATO a spojencov USA, pričom hralo dôležitú úlohu minimálne v južnom krídle Severoatlantickej koalície. Navyše donedávna boli Turci ponímaní zo strany USA aj ako jeden z najdôležitejších partnerov v boji proti ISIL. A teraz čuduj sa svete Kurdi zničia americkou raketou tank tureckej armády,  a to všetko počas ofenzívy proti islamským teroristom. Ešte prednedávnom by každý takýto vývoj udalostí v rámci NATO označil ako totálnu hlúposť, teraz sa však takáto hlúposť stala skutočnosťou.

Čo z toho môžu vyvodiť Turci? Každému je jasné, že ISIL má vo výzbroji minimum tankov, navyše všetko sú staršie sovietske typy (T-55 a T -62). Tieto tanky sú síce spoľahlivé a robustné, nemôžu však súperiť s letectvom a modernými vrtuľníkmi. Ich životnosť na bojovom poli je minimálna, o čom svedčí aj skutočnosť, že po začatí ruskej akcie v Sýrii sa počet trofejných T-55 a T-60, ktoré teroristi získali enormne znížil a momentálne sa na fronte objavujú sporadicky. Kurdi teda naozaj nepotrebovali protitankové zbrane TOW, stačilo by, keby ich aktivity krylo americké letectvo rovnakým spôsobom ako ruské letectvo kryje aktivity sýrskych jednotiek.

Takže podľa Ignatova Turci jednoznačne situáciu vyhodnotili ako prejav americkej dvojtvárnosti. Momentálne Turci môžu rozmýšľať aj nad skutočnosťou, že proamerickí Kurdi majú k dispozícii aj dostatok ručných protilietadlových a raketových systémov, ktoré im USA dodávali a dodávajú. Takže pred Turkami sa podľa Ignatova objavila ďalšia otázka – ako by mali reagovať, keď protiamerickí Kurdi v blízkej budúcnosti prípadne zostrelia aj turecké bojové lietadlo?

Ignatov si kladie aj otázku – čo si majú Turci myslieť o tom, že USA pokračujú v ďalšom výcviku a dodávaní zbraní i bojového materiálu Kurdom? Majú hádam veriť prípadným fantastickým alibistickým tvrdeniam typu “My sme síce Kurdov cvičili, ale vymkli sa našej kontrole a ciele si vyberajú Kurdi sami”? Turci majú dostatok skúseností so spoluprácou s USA v pozícii poslušného amerického vazala, takže dobre vedia, že všetci americkí vazali strieľajú len na toho, na koho USA ukážu. Takže pre Turkov je viac ako logické, že Washington momentálne ako cieľ označil Turecko a Kurdi len plnia americké rozkazy.

Podľa Ignatova teda Turci udalosti z posledných týždňov jednoznačne vyhodnotili ako akcie namierené proti Turecku a jeho bezpečnosti. S určitosťou neveria možnosti, že by sa podarilo Kurdom obkrútiť si USA okolo palca a USA sa nevedomky stali figúrkou v kurdskej hre. Turci dobre vedia, že Pentagon a oficiálny Washington hľadia niekoľko krokov dopredu a dlhodobo využívajú systém “Rozdeľuj a panuj”. Navyše pre USA je najdôležitejšie, aby sa nikto z ich vazalov nestal v regióne príliš vplyvným a dokázal by čo i len krátkodobo odoprieť poslušnosť, a odporovať drezúre a rozkazom USA.

Ignatov si však myslí, že sa na Blízkom východe USA prepočítali. Všetci podľa neho vedia, že vzťahy medzi Tureckom a USA sú momentálne aj kvôli pokusu o puč voči Erdoganovi značne napäté a výrazne ochladli. Erdogan dal tvrdo USA najavo, že vie o ich účasti v pokuse o jeho odstránenie, rozhodne žiada aby USA vydali Fethullaha Gülena. Erdogan prakticky vyhnal Američanov zo základne v Incirliku, takže tí údajne premiestnili jadrové zbrane z Incirliku na územie Rumunska, svojho príkladne poslušného spojenca, ktorý sa servilne a podľa ukrajinského vzoru snaží plniť všetky rozkazy svojich amerických pánov.

Na prvý pohľad by sa teda zdalo, že najrozumnejšie čo môžu USA urobiť je snažiť sa rozriešiť momentálny problém s Turkami a Kurdami čo najrýchlejšie. Kurdi predstavujú americkú zástupnú armádu na Blízkom východe a Turci sú dôležitým členom NATO a ideálne pre USA by bolo, keby aj naďalej  Turci poslúchali a USA obnovili svoju kontrolu, takže by už Kurdi nemuseli používať americké protitankové a prípadne protilietadlové rakety, dodávané USA.

Problém je však v tom, že drezírovať Turkov pomocou kurdskej palice pravdepodobne nebude veľmi efektívne. Kurdi môžu zničiť 1,2, prípadne 5 tureckých tankov. Turci však majú mnoho tankov a mentalitu nemajú citlivú ako verejnosť v USA alebo EÚ, takže kvôli stratám vojakov nehysterizujú a neprepadajú panike, myslia skôr na pomstu.

Ak si USA myslia, že svojou podporou Kurdom Turkov vystrašia, pretože tí sa budú obávať čoraz silnejšej americkej podpory Kurdom a preto sa znova podriadia americkej drezúre, tak podľa Ignatova neuvažujú americkí politici správne a škaredo sa popália. Erdogan nemieni skončiť ako Kaddáfi, alebo Hussejn, bude sa snažiť zachrániť za každú cenu a to môže so sebou priniesť ešte výraznejšie zmeny a ďalšiu polarizáciu vo vzájomných turecko-amerických vzťahoch.

Podľa Ignatova by Rusi mali veľmi pekne USA poďakovať za ich podporu Kurdom a vyvíjanie tlaku voči Číňanom. Turci sa začínajú obracať k Rusku ako ku svojím záchrancom a Číňania navrhujú Rusku prehlbovanie spojenectva s cieľom chrániť vlastnú suverenitu. Irán udržuje nadštandardné vzťahy s Ruskom. Takisto by mali Rusi USA poďakovať aj za ich systém drezúry v medzinárodnej politike, pretože čoraz viac štátov si uvedomuje, že USA sú ochotné zradiť a hodiť svojich spojencov cez palubu, hneď ako im to začne vyhovovať.

Podľa Ignatova čoraz viac politických predstaviteľov v jednotlivých štátoch sveta vidí, že vďaka súčasnej politickej elite USA je možno ešte nebezpečnejšie ako byť nepriateľom USA, figurovať ako ich priateľ. Podľa Ignatova si “Impérium dobra” zvolilo ten najhorší možný spôsob posilňovania svojho vplyvu vo svete a samozrejme v robení chýb netreba predstaviteľov USA rušiť. Ak budú USA pokračovať v nastúpenom trende, štátov, ktoré budú prebiehať na ruskú stranu bude pribúdať a spojencov USA ubúdať a to je len dobre.