Sýrski rebeli sú jednoduchí dedinčania bez konkrétnej ideológie – pohľad novinárky Anhary Kochneva

Sýria 2. mája (HSP/RT/Foto:TASR, kyivpost.com)

Rebeli sú dedinčania, ktorí majú v úcte svojich vodcov

Sýrska opozícia sa skladá z mladých ľudí s nízkym vzdelaním, vymydlených na boj proti prezidentovi Assadovi, povedala pre RT novinárka Anhar Kochneva. Kochneva rozpráva o časoch, keď bola rukojemníčkou. Skupinu mužov popisuje ako čvargu, zbavenú konkrétnych ideálov.

Anhar Kochneva, ukrajinská občianka, palestínskej národnosti, strávila 153 dní ako rukojemníčka vo väzbe sýrskych opozičných bojovníkov. Novinárka maľuje úplne iný obraz povstaleckých bojovníkov ako je možné vidieť v západných médiách – to, že sa mladí dvadsaťroční muži zapájajú do bojov za opozíciu, sú prehnané príbehy vodcov.

RT: Môžete popísať týchto povstaleckých bojovníkov. Čo sú to vlastne za ľudia?

Anhar Kochneva: Tí, čo ma držali v zajatí boli Sýrčania, Sunniti. V tejto konkrétnej skupine nie sú žiadni cudzinci. Väčšina z nich boli susedia či príbuzní z južnej oblasti Homs – Baba Amr. Ich byty a domy boli pred rokom zničené, pretože bojovali proti armáde, a ako sa vyjadrili, ich rozhodnutie odísť, bolo taktické. Odchod v podstate znamenal prekročenie cesty Homs-Tartus, presťahovanie sa zo severnej časti na južnú. Presťahovali sa do prázdnych domov v obci a vlastníkom platili 50 až 100 dolárov nájomné. To sa zvyšuje, pretože dopyt po bývaní rastie, keďže je tam stále viac a viac utečencov. V záhradných altánkoch nie je možné žiť. V niektorých domoch býva viac ako 30 utečencov. Elektrina nefunguje celý deň, je tu rozpis, kedy elektrina pôjde. Tí, ktorí majú generátor sú považovaní za veľmi šťastných. Moji únoscovia generátor nemali.

Do akej povstaleckej činnosti sú zapojení? Sú armádou ustavične napadaní?

Armáda ich v skutočnosti neohrozuje. Boli tam len príležitostné streľby. Vo vidieckych oblastiach sú len malé skupiny. Takže armáda sa naozaj nezameriava na nich ani na ich bydliska. Práve naopak. Oni občas napadli vládne sily, či kontrolné stanovištia a raz za čas uniesli ľudí.

Veria v najnemožnejšie príbehy

Kto sú títo ľudia, títo sýrski rebeli?

Väčšina z nich sú dvadsiatníci. Niektorí slúžili v armáde. Dvadsaťsedemroční sú považovaní za veľmi vyspelých. Mnohí sú slobodní. Mnohí nemajú ani maturitu. Rodičia im povedali: „Abecedu vieš, tak choď pracovať.“

Nemajú žiadnu konkrétnu jasnú doktrínu. Nemajú reálnu predstavu o situácii a o ničom nediskutujú. Prinajmenšom so mnou neviedli žiadne konkrétne rozhovory, hneď mi povedali, že je neprijateľné, aby som im odporovala.

Ich logika naozaj trpí – a môžete to vidieť v každodennom živote. Veria v tie najnemožnejšie príbehy, ak ich počujú od náboženských učiteľov.

Môj strážca sa volal Ahmed, mal 27 rokov, v škole dokončil štyri triedy. Povedal mi, že na kázni počul, že v roku 1990 sovietski vedci vŕtali tunel do stredu Zeme, videli tam oheň a zaznamenali výkriky hriešnikov v pekle. Verí v tento príbeh, pretože podporuje jeho pohľad na svet.

Snažila som sa argumentovať tým, že v roku 1990 to bolo to posledné, na čo Rusko myslelo, že neexistuje žiaden stroj, ktorý by mohol v takej teplote pracovať, že duchovia hlasy nemajú – nemohla som ho presvedčiť. Väčšina z nich nebola nikdy v zahraničí a po Sýrii necestoval ani každý druhý. Ale pamätajú si požehnané časy, keď ceny boli nízke a niektorým sa dokonca podarilo ísť aj na pobrežie, ktoré nie je ďaleko odtiaľto. Spojenie medzi súčasnou situáciou a ich činmi však vykresliť nevedia.

Spomínajú na časy, keď chodili do reštaurácií či na kaberetov.

Hrá náboženstvo nejakú úlohu v ich živote? Myslíte si, že sa modlia?

Snažili sa, ale nie vždy sa im to darilo. Zaspali, alebo sa im nepodarilo prebudiť sa. Ich niektoré ďalšie výhovorky: „Je mi zima, som hladný“. Nevidela som ich modliť sa spoločne, modlili sa individuálne. Necitovali Korán, celú dobu nepovedali Bismalláh alebo Insha’Allah. Sú to jednoduchí ľudia, ktorí boli vrhnutí do nových udalostí, ale tie nezmenili to, kým sú.

Počas celej doby sme čítavali, že žoldnierom platia “veľké peniaze“. Čo viete povedať k tomu?

Nepovažujú sa za žoldnierov. Sú to povstaleckí bojovníci, dobrovoľníci. Urobili vedomé rozhodnutie byť súčasťou jednotky, aby mohli nasledovať veliteľa, ktorého rešpektujú. Nedostávajú mzdu, iba príspevok.

Moji únoscovia dostali 100 dolárov mesačne, pričom 40 až 50% minuli na cigarety.

Bojovníci v iných jednotkách dostávali dvakrát toľko, alebo aj viac. Ale tým, ktorí ma zadržiavali to nevadilo, ak ich vodca bol Ammar.

Kto je tento veliteľ? Čím sa odlišuje?

Obrátil sa v poslednej dobe. Pred vojnou bol maliarom-natieračom v Homse. Je slobodný. Jeho otec bol známy šejk Sufi, ktorý vedel hovoriť s hadmi. Môj strážca ho poznal a rešpektoval.

Pokračovanie rozhovoru si môžete prečítať tu

zf