Miláno 1. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Alastair Grant)
História sa opakuje aj v Taliansku. Sedem dní pred referendom o talianskej ústave Financial Times rovnako ako pred britským referendom a americkými voľbami predpovedal apokalypsu, ak vyhrá „NO“.
Západné mainstreamove médiá predpovedajú dva pekelné scenáre, ak sa v referende o ústavných zmenách Taliani rozhodnú ponechať ústavu v terajšom znení, a teda zvolia „No“. Po rok dlhých ťahaniciach na pôde Európskej únie, kde si Matteo Renzi vydupal výnimku na zachraňovanie talianskych bánk z vreciek sporiteľov, podľa západného denníka teraz týmto bankám hrozí krach spojený s neistotami, ktoré môže priniesť pád Renziho vlády. Renzi ešte pred niekoľkými mesiacmi uviedol možnosť svojej demisie, ak nedostane zelenú na implementáciu svojich reforiem v 68-ročnej ústave.
Ďalší scenár, ktorý nám predkladajú, je ešte dramatickejší a môže ovplyvniť celu Európu; a tým by bol odchod Talianska z eurozóny. Európski byrokrati sa môžu obávať návratu líry, keďže strana Movimento 5 stelle, ktorá má veľkú šancu sa dostať do čela vlády po najbližších voľbách, má ako jeden z hlavných bodov svojho programu zrušenie eura.
Obsah reformy by mal ovplyvniť dvojkomorový systém tým, že zníži počet poslancov Senátu, menovaného regionálnymi vládami, na 1/3 a zúži ich legislatívne právomoci iba na ústavné zákony, inými slovami centralizuje moc do rúk parlamentnej snemovne a nedáva možnosť Senátu vrátiť návrh zákona. Parlament ako jediný bude schvaľovať dôveru vláde a tá dostane viac kompetencií v rozhodovaní v oblasti strategických sektorov, ako je telekomunikácia, energia a civilná ochrana.
Jedna z hlavných talianskych televízií hypotetizuje, že za unáhleným pokusom o ústavnú reformu premiéra Mattea Renziho je jeden z najväčších investičných fondov na svete, Blackrock, ktorý disponuje až 4600 miliardami dolárov. Finančné dobrodružstvá tohto giganta nie len v Taliansku, kde sa ich investície pohybujú vo výške 53 miliárd eur, sa zameriavajú na výsostne strategické a teda najvýnosnejšie sektory, ktoré kontrolujú talianske hospodárstvo. Renzi pri svojej poslednej návšteve vo Washingtone DC okrem prezidenta Baracka Obamu stretol aj predstaviteľov tohto fondu počas štátnej večere. V odvysielanom talianskom televíznom programe padli vyjadrenia, že je len ťažké predpokladať, že by takéto stretnutie bola náhoda. Tento fond otvorene podporuje „Si“ v nadchádzajúcom referende, ktoré by znamenalo značné posilnenie moci vlády a rýchle a „bezproblémové“ prijímanie zákonov. Najvyšší predstaviteľ tohto zoskupenia, FCEO Larry Fink, si je veľmi blízky aj s Clintonovcami a dokonca bol pripravený prevziať moc nad ministerstvom financií po tom, ako by sa Hillary Clintonová stala prezidentkou Spojených štátov.
Podľa prieskumov má v nedeľňajšom referende momentálne náskok „NO“. Taliansko, ktoré malo regulérne zvolenú vládu prakticky len necelých 10 mesiacov od roku 2011 na čele s Enricom Lettom, nechce dať do rúk ešte nedávneho primátora Florencie Mattea Renziho takúto politickú moc. Z referenda o ústave sa tým pádom stáva v skutočnosti dilema, či pokračovať s Renzim alebo bez neho. Tak ako všade na západe ľudia cítia potrebu zmeny a častokrát ju vidia v navrhovanej reforme. Problém predstavuje to, kto by prevzal centralizovanú moc garantovanú novou ústavou. Partito democratico spolu s Renzim predstavuje politický establishment, ktorý pre Talianov znamená frustráciu z ešte stále nevysporiadanej krízy v Taliansku a nelogické protitalianske záväzky, akými sú aj Európskou úniou vynútené sankcie voči Rusku.
Dominika Sabová