Bern 13. februára 2017 (HSP/Foto: TASR/AP)
Švajčiarski voliči v referende, ktoré sa okrem iného pýtalo aj na zavedenie reformy korporátnej dane a fondu pre cestnú premávku, podporili návrh na jednoduchšie získanie občianstva pre prisťahovalcov tretej generácie, napriek odporu pravicových politikov, ktorí poukazovali na bezpečnostné riziko
Doteraz občianstvo získavali tí cudzinci, ktorí boli zosobášení s občanom Švajčiarska viac ako šesť rokov, vrátane tých, ktorí nikdy nežili v krajine.
K druhej otázke nedeľného referenda sa 60,4 % voličov kladne vyjadrilo k možnosti jednoduchšej cesty získania občianstva pre deti tzv. “secondos” (imigrantov druhej generácie), čiže pre tretiu generáciu prisťahovalcov, ktorých v 8-miliónovom Švajčiarsku žije okolo 24 000. Z nich takmer 60 % sú Taliani, nasledujú balkánske národy a Turci.
Ústavná novela neudeľuje automatický proces naturalizácie, ale od žiadateľa je vyžadované, aby preukázal vek 25 rokov a menej, narodil sa vo Švajčiarsku a navštevoval tam školu najmenej päť rokov, podporuje švajčiarske kultúrne hodnoty, hovorí národným jazykom a nie je závislý od štátnej podpory.
Kvôli prísnym pravidlám naturalizácie na federálnej, kantonálnej aj obecnej úrovni až jedna štvrtina populácie je uvádzaná ako cudzinci, čo je relatívne vysoká miera v porovnaní s ostatnými krajinami. Už v roku 2004 prebehlo to isté hlasovanie, ale švajčiarska verejnosť vtedy dôrazne odmietla občianstvo pre pre deti a vnúčatá prisťahovalcov, keď iba 29 % hlasovalo v prospech. Teraz to už bolo spomínaných 60,4 %.
Podľa Sophie Guignardovej z Ústavu politológie na univerzite v Berne, táto téma nemá nič spoločné s náboženstvom, ako o tom hovorila strana SVP z hľadiska rizika, že viac moslimov sa stane občanmi a “stratia sa švajčiarske hodnoty”. Predseda poslaneckého výboru SVP Jean-Luc Addor namietal, že čoskoro väčšina prisťahovalcov tretej generácie by nebola európskeho pôvodu, ale zo subsaharskej Afriky, Afrického rohu, zo Sýrie či z Afganistanu”.
Občianstvo vo Švajčiarsku sa udeľuje na základe štátnej príslušnosti rodičov dieťaťa a nie podľa miesta narodenia, ako je to napríklad v USA, Kanade, Francúzsku a v mnohých krajinách Latinskej Ameriky.