Suleiman: Vzniká tu pokus o vytvorenie nedôvery a nepriateľstva s ruským národom

Slovensko 24. novembra 2017 (HSP/Foto: archív TASR)

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy podľa portálu Zvezda v Československu zachoval na viac ako 20 rokov život v mieri. “Vstup vojsk do Československa (v roku 1968) nedovolil Západu uskutočniť štátny prevrat podľa technológie uskutočnenej za ‘zamatových’ revolúcií a zachoval na viac ako 20 rokov život v mieri za súhlasu všetkých národov Varšavskej zmluvy,” tvrdí autor článku Leonid Maslovskij

Článok vyvolal veľkú nevôľu u českých aj slovenských politikov, ale hlavne médií, ktoré sa z neho pokúsili vytvoriť dôkaz o rozpínavosti Ruska. Ruský premiér Dmitrij Medvedev povedal, že článok je osobným názorom autora, na čo upozorňovala i redakcia webu, a neodráža stanovisko ruskej vlády.

Rok 1968 je často mimovládnym sektorom využívaný na šírenie protiruských nálad a tiež na presviedčanie o správnosti nášho členstva v NATO. O účelovom zamieňaní vtedajšieho Sovietskeho zväzu a jeho politbyra, tvoreného členmi 15 zväzových republík so súčasným Ruskom a jeho vedením sme písali TU.

K tejto téme sa vyjadril aj podpredseda Komunistickej strany Slovenska Jalal Suleiman, teda člen strany, ktorá bola v tom čase pri moci a ktorý vidí veci takto:

“Nevídaná vlna pohoršenia slovenských politikov, zväčša zo strany opozičných, ako aj rusofóbnych fanatikov, na jeden jediný článok v ruských médiách naznačuje, aké má táto snaha nevídané rozmery. Vzniká tu pokus o vytvorenie nedôvery a nepriateľstva s ruským národom a s Ruskou federáciou ako takou. O čo im ide? Je to snáď priamočiare úsilie o vytvorenie nepriaznivého postoja k Rusku? Prejavujeme neochotu, ba dokonca pohoršenie v reakcii na vystúpenie predsedu NR SR v ruskej Dume, ktorú považujeme my, komunisti, za partnerský element. Rok 1968 a jeho neustále omieľanie za použitia historických mystifikácií je iba nástrojom týchto antislovanských a protiľudových živlov. A bude ním ešte dlho.

Som presvedčený, že vtedajšia forma socializmu mala mať dostatočný potenciál vyrovnať sa s kontrarevolúciou sama, bez zásahu vtedajších partnerov. No naivná politika Československej socialistickej republiky pod vedením Alexandra Dubčeka túto vojenskú intervenciu iba vyprovokovala a urýchlila. Tak či onak… Udalosť z roku ´68 mala byť predmetom bádania objektívnych historikov. Akákoľvek snaha dávať ju do kontextu s terajšími obojstrannými vzťahmi medzi Slovenskom a novodobým Ruskom je neakceptovateľná, absurdná a predovšetkým účelová. Dožadovanie sa, aby v ruskej Dume nikto zo slovenských diplomatických predstaviteľov nenapadal svojich potenciálnych partnerov, pričom s ňou sympatizujeme nielen my, komunisti, požadujeme za správne. A už vôbec nie za politický akt, súvisiaci s rokom 1968. Toto dianie môžeme otvorene nazvať úbohou provokáciou. Azda sa majú tak isto zachovať naši politickí zástupcovia v Poľskom sneme, maďarskom, nemeckom, bulharskom parlamente iba za to, že sa na tom vojenskom zásahu spolupodieľali? S takou hlúposťou môžu prísť na svetlo Božie iba pofidérne pseudopolitické zoskupenia bez politickej histórie, akými sú SaS, OĽANO a spol. Samozrejme, s participáciou ˝nášho˝ prezidenta.”