Boston 6. novembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto: TASR/AP- Leandro Martins)
Ľudia omnoho viac súcitia so psami než s príslušníkmi vlastného druhu, ktorí sa ocitli v rovnakej tiesnivej situácii. Vyplýva to z výskumu vedcov z Bostonské severovýchodnej univerzity zverejneného v časopise Society & Animals
Vedci ukázali 240 študentom novinový článok o útoku zločinca s bejzbalovou palicou. Obeť, ktorú údajne objavila polícia, utrpela tržné rany, má zlomenú nohu a je v bezvedomí.
Vedci pritom počas výskumu „vymenovali” obete: ročné dieťa, 30-ročný dospelý človek, šteňa a šesťročný pes. Potom študenti prešli testom na empatiu (schopnosť vcítiť sa do pocitov druhej osoby). Zistilo sa, že všetci testovaní študenti rovnako silne súcitili so šteniatkom, psom a dieťaťom, ale omnoho menej s dospelým človekom.
Na základe toho vedci dospeli k záveru, že ľudia pristupujú k zvieratám ako k rovnoprávnym členom svojej rodiny. „Nevnímali svojich psov ako domáce zvieratá, ale skôr ako malé deti zarastené srsťou alebo ich považovali za rovnakých členov rodiny ako svoje deti,” píše sa vo výskume.
Zistilo sa tiež, že našu empatiu pravdepodobne ovplyvňuje naše vnímanie bezmocnosti obete. Jednou z možných príčin, prečo dospelý človek v takejto situácii vyvoláva omnoho menší súcit, môže byť pocit, že si to možno zaslúžil.