Štúdia: Extrémne oteplenie ovzdušia príde neskôr než sa predpokladalo, alebo vôbec

Oslo 20. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)

Teória o otepľovaní Zeme postupne chladne. Ani neskoršie oteplenie nám podľa niektorých vedcov nehrozí

Extrémne globálne otepľovanie je v najbližších desaťročiach menej pravdepodobné po tom, ako sa v tomto storočí dosiaľ spomalil nárast teplôt vzduchu. O tomto závere medzinárodnej skupiny vedcov informovala dnes tlačová agentúra Reuters.

Otepľovanie však pri súčasnom vývoji smeruje k tomu, že teploty budú vyššie než je cieľ, ktorý si stanovili vlády krajín sveta, a to obmedziť ich nárast na menej než dva stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Zabrániť by tomu mohli prísne opatrenia na obmedzenie stúpajúcich emisií skleníkových plynov.

“Najextrémnejšie miery otepľovania simulované súčasnou generáciou klimatických modelov pre 50-ročný a 100-ročný časový rámec vyzerajú byť menej pravdepodobné,” uviedli vedci z Oxfordskej univerzity o záveroch medzinárodného tímu v časopise Nature Geoscience.

Oteplenie alebo mala doba ľadová

Iná časť vedcov však tvrdí, že k žiadnemu otepľovaniu nedôjde, práve naopak čaká nás mala dobá ľadová. Týmto im predpovediam môže dávať za pravdu aj spomalenie otepľovania, s ktorým prišli oxfordskí vedci. Vedci, ktorí sa prikláňajú k postupnému ochladzovaniu, ktoré v roku 2050 by už malo byť citeľné, vychádzajú z toho, že teplotu na zemi určuje hlavne aktivita slnka, ktorá je momentálne na maxime a bude postupne ustávať. Vplyv ľudskej činnosti je oproti tomu úplne zanedbateľný.

Takáto malá ľadová doba prichádza každých približne päťsto rokov. Podobná ľadová doba bola na Zemi približne v polovici minulého storočia. Vtedy napríklad zamŕzala Temža.

Podľa Oxfordu sa rýchlosť globálneho otepľovania sa znížila po výrazných nárastoch v 80. a 90. rokoch minulého storočia, aj keď všetkých desať najteplejších rokov zaznamenaných od začiatku vedenia spoľahlivých záznamov v 50. rokoch 19. storočia zaregistrovali vedci od roku 1998.

Spomalenie nárastu je určitou záhadou, pretože emisie skleníkových plynov sa naďalej zvyšujú, okrem iného v súvislosti s výrazným priemyselným rastom v Číne.

Po preskúmaní teplôt z posledných rokov experti uviedli, že zdvojnásobenie koncentrácií oxidu uhličitého v atmosfére oproti predpriemyselnému obdobiu – pri súčasnom trende možné do polovice storočia – by zvýšilo teploty vzduchu o 0,9 až 2,0 stupňa Celzia.

Je to menej než odhady vedcov z medzivládnej komisie OSN pre klimatické zmeny, ktorí v roku 2007 predpovedali nárast o 1 až 3 stupne Celzia v prípade zdvojnásobenie koncentrácie CO2.

To čo je pre vedcov z Oxfordu záhadou, už niektorí iní vyriešili. Zvýšené hodnoty CO2 pokladajú za dôsledok otepľovania a nie za jeho príčinu. V svetových oceánoch je totiž nahromadené obrovské množstvo tohto plynu, ktorý sa rýchlejšie uvoľňuje do ovzdušia práve teraz, keď sa Zem vďaka výraznejšej slnečnej aktivite ohrieva.

OSN má najvyššie odhady a zdá sa, že sa postupne bude musieť od nich upustiť

Komisia OSN tiež odhadla, že po zarátaní roztápania ľadu a absorbovania teplôt oceánmi v priebehu sto rokov by zdvojnásobenie koncentrácie CO2 viedlo k zvýšeniu o 2 až 4,5 stupňa Celzia, čo už má z vedeckými predpoveďami iba málo a je ide skôr o strašenie. Motívom môže byť čudný obchod s emisiami, ktorý je u nás známi hlavne svojou netransparentnosťou.

Závery novej štúdie – vykonanej vedcami z Británie, USA, Kanady, Austrálie, Francúzska, Nemecka, Švajčiarska a Nórska – sa všeobecne zhodujú s týmto rozmedzím dlhodobej klimatickej reakcie.

Pre vládnych politikov je však dôležitejšia reakcia v najbližších 50-100 rokoch, uviedol hlavný autor štúdie, Alexander Otto z Oxfordskej univerzity.

Oceány podľa všetkého v posledných rokoch absorbujú viac tepla, čo zakrýva vplyv hromadenia oxidu uhličitého v atmosfére, v súčasnosti dosahujúcu úroveň 40 percent nad hodnotami spred priemyselného obdobia.

Či je to naozaj tak spochybňujú správy z Ľadoborcov plaviacich sa cez Botnický záliv, ktoré zaznamenávajú tento rok nezvyčajnú tuhosť ľadovej pokrývky v tomto najsevernejšom výbežku Baltského mora. Vedci oslovení švédskymi novinami Örnsköldsviks Allehanda konštatovali, že ide na toto ročné obdobie o nevídaný jav.