Štefanec: S jadrom Európy sa čaká na francúzske a nemecké voľby

Bratislava 17. júna 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Prezidentské voľby vo Francúzsku a Rakúsku, ako aj holandské parlamentné voľby naznačili trend posilňovania proeurópskych tendencií medzi voličmi. S úvahami o tom, ako by v budúcnosti malo vyzerať jadro integrovanej Európy, sa však čaká na výsledok nemeckých a aktuálnych francúzskych parlamentných volieb. V diskusii na TABLET.TV to povedal europoslanec Ivan Štefanec (KDH).

“Dôležitý je vždy výsledok a ten v tomto prípade hovorí pre pána Macrona, v prvom kole získal naozaj veľkú podporu. Očakávam, že v druhom kole bude potvrdená. A že k naplneniu svojho programu dostane naozaj silný mandát,” reagoval Štefanec na výsledky prvého kola francúzskych volieb, v ktorých pri nízkej, ani nie 50-percentnej volebnej účasti, dominovalo hnutie novozvoleného prezidenta Emmanuela Macrona Republika vpred.

“Je veľmi povzbudzujúce, že v prezidentských voľbách vyhral s proeurópskym programom a zastavil populistov. Tento signál je pre celú Európsku úniu veľmi pozitívny,” poznamenal Štefanec.

“Signály z Rakúska, Holandska, Francúzska, koniec–koncov aj z regionálnych volieb v Nemecku potvrdili ústup extrémistických síl. Je to mierny posun, ale oproti očakávaniam získali oveľa menej,” dodal.

Určitú mieru proeurópskosti prejavili podľa neho aj britskí voliči. “Aj britské voľby sú signál, s ktorým treba rátať. Určite sú sklamaním pre pani May a britských konzervatívcov, ktorí stratili väčšinu. Pritom očakávania, s ktorými išli do volieb, boli opačné, teda posilnenie pozícií,” upozornil Štefanec. “Pani May ich vyhlásila preto, že vedela, že brexit bude bolieť a chcela si pred vyjednávaniami posilniť pozíciu. A zastávala skôr tie tvrdšie pozície. Signál od voličov bol, že si tvrdý brexit neželajú a chcú sa dohodnúť,” dodal.

Theresa May bola podľa neho neúspešná už druhýkrát. “Pred referendom bola proti brexitu a teraz vyhlásila voľby, v ktorých sa oslabila. Už aj tieto skutočnosti oslabujú jej autoritu tak vo Veľkej Británii, tak vo vyjednávaniach s Európskou úniou. Myslím si, že nebude vystupovať veľmi razantne, musí hľadať konsenzus,” odhadol Štefanec.

V britskej politike je po poslednom roku podľa neho možné všetko. “Vidíme, kam populisti doviedli túto krajinu. Lobovali za brexit a nakoniec sa zbavili zodpovednosti. Existuje bonmot, podľa ktorého sa čierny humor stal oficiálnou britskou politikou. Situácia je veľmi neprehľadná a chaotická. Populizmus je cesta do slepej uličky, to je poučenie z Veľkej Británie,” tvrdí.

Európska únia je podľa neho pripravená rokovať s akoukoľvek britskou vládou, či už sa vytvorí menšinová vláda z konzervatívcov a írskych unionistov, alebo akákoľvek iná. “Európska únia je pripravená hájiť záujmy našich občanov, či už je to stotisíc Slovákov, alebo viac než tri milióny občanov Európskej únie v Británii. Aj my potrebujeme dobrú dohodu. Želáme si, aby sme sa čo možno najviac priblížili k súčasnému stavu. Nechceme clá a obmedzenie obchodu s Veľkou Britániou,” povedal Štefanec.

Na poznámku, že zmysel referenda o vystúpení Veľkej Británie z únie by bol otázny, ak by jeho reálnym výsledkom bolo pokračovanie stavu veľmi podobnému dnešnému len s tým, že Briti stratia v EÚ hlasovacie práva, Štefanec odpovedal, že je to tak. “Presne. Ale my ich nevyháňame, oni sa rozhodli odísť. Sme pripravení na rokovania, ale loptička je na ich strane. Vyjednávanie sa musí začať s ich predstavou. Máme rôzne modely, aj model Nórska či Švajčiarska, ktoré sú tiež súčasťou určitého priestoru, ale nie členmi EÚ. Niečo podobné budeme hľadať aj s Britániou,” definoval možný rámec rokovaní.

“Veľká Británia je stále plnoprávnym členom Európskej únie. Ak sa napokon rozhodne ostať, ponúknutá ruka z EÚ stále platí. Ak aj nakoniec rokovania o brexite skončia, pričom stihnúť takmer 20.000 právnych aktov za dva roky je veľmi náročný proces, Veľká Británia neodchádza z Európy, z našej mapy,” upozornil. “Ostávame spojencami v obrannej oblasti, máme spoločné obchodné záujmy a záujmy pri ochrane životného prostredia a pri digitalizácii,” dodal s tým, že hlboko nesúhlasí s názormi, podľa ktorých by mala únia Britov trestať za brexit.

Štefanec podporuje slovenské ambície ostať v jadre európskej integrácie. “Je normálne byť v jadre.

My tam už sme a ide o to, aby sme si túto pozíciu udržali. Určité reformné vlády v minulosti nás doviedli nielen do NATO a EÚ, ale aj do schengenského priestoru a menovej únie. To je naozaj krok dopredu aj oproti našim susedom z V4,” poznamenal. “Je dôležité byť v jadre, aby sme ho mohli ovplyvňovať. Príkladom môže byť stretávanie európskych ministrov financií. Najskôr sa stretnú ministri financií eurozóny a na druhý deň z celej Európskej únie. To druhé stretnutie väčšinou len potvrdí to, na čom sa dohodli ministri z eurozóny,” pokračoval Štefanec.

“Čaká sa na zavŕšenie francúzskych volieb a možno aj na nemecké voľby,” odpovedal na otázku, prečo zatiaľ nie sú známe konkrétne plány na ďalšiu integráciu Európy. “Aby nová nemecká vláda dostala silný mandát na rokovanie. Veľmi závisí od francúzsko–nemeckej spolupráce a od dohody, ktorá ale zatiaľ nie je vytvorená. A aj francúzske a nemecké názory sa líšia. Francúzi sú za väčšiu centralizáciu a užšiu integráciu vo fiškálnej oblasti, Nemci sú opatrnejší. Osobne zastávam skôr nemeckú pozíciu. Som presvedčený, že každý si má svoje peniaze strážiť sám a sám niesť zodpovednosť za svoje dlhy,” povedal.
Hoci po prvý raz v histórii jeden z členov opúšťa EÚ, Štefanec podporuje jej ďalšie rozširovanie.

“Ďalšie rozširovanie únie je pravdepodobné aj potrebné. Únia je úspešný projekt a aj jej rozširovanie je úspešné. Príkladom môže byť rozvoj krajín strednej Európy v posledných rokoch,” povedal.

“Som za to, aby sme každej krajine v Európe, ktorá má záujem o členstvo, dali šancu. Ale členstvo musí byť založené na určitých pravidlách a spoločných hodnotách,” tvrdí Štefanec. “Týka sa to napríklad krajín západného Balkánu. Ukrajina by túto šancu tiež mala dostať, loptička je teraz na jej strane. Má nesmierne ťažkú úlohu urobiť množstvo reforiem. Podľa mňa môže úspešná európska cesta Ukrajiny Slovensku a špeciálne východnému Slovensku pomôcť,” dodal. “Čo sa týka Turecka, dlhodobo zastávam názor, že Turecko do EÚ nepatrí. Na druhej strane, s Tureckom máme spoločné obranné a obchodné záujmy. Hľadajme spoločné riešenia, ale nie za cenu členstva,” zhrnul Štefanec.

V debate privítal nedávne rozšírenie Severoatlantickej aliancie. “Vstup Čiernej Hory do NATO je významný signál pre celý Balkán. Je to malá krajina, ale dôležitá z hľadiska strategickej polohy,” poznamenal.

Na margo polemiky, či je pre Európu dôležitejšia jej vlastná obrana, alebo NATO odpovedal, že by sa mali dopĺňať. “Samozrejme, že musíme urobiť omnoho viac pre európsku obranu, ale v rámci NATO. Nemá zmysel budovať duplicitné štruktúry. Ale európske inštitúcie zatiaľ nemajú armádu ani spoločnú bezpečnostnú politiku. Z dlhodobého hľadiska musia Európania prevziať omnoho väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť,” uzavrel Štefanec.