Neapol 5. októbra 2015 (HSP/telegraph/Foto: screenshot YouTube)
Starovekí obyvatelia mesta Pompeje pod sopkou Vezuv mali zuby v lepšom stave ako my dnes. Nepotrebovali zháňať stomatológa. Čo bol dôvod?
Pompeje bolo mesto v starovekej Rímskej ríši, ktoré ležalo pod sopkou Vezuv, blízko dnešného Neapola. Obyvatelia si v ňom žili bežným životom, keď ich zrazu prekvapil výbuch sopky roku 79 po Kr. Skutočne to nečakali, pravdu povediac, nikto učený vtedy danú udalosť nevedel predvídať. Horúca láva sa roztiekla po uliciach a v popole navždy umlčala rušné mesto.
Do tohto ticha vošli až v roku 1748 archeológovia, ktorí odhalili prekvapivé udalosti z bežného života starovekých Pompejčanov. Telá okolo 20 000 ľudí sa zachovali v “pôvodnom stave”, jednoducho ako ich tečúca láva “našla”. Moderná veda už môže o.i. pozorovať aj také zvláštnosti ako stav chrupu. Na výskum, do ktorého sa zapojili aj antropológovia, rádiológovia a ortodentisti, použili známy zdravotnícky prístroj CT.
A ním naskenované snímky vedcov naozaj prekvapili. Vzorka 30 mužov, žien a detí mala zuby vo výbornom stave. “Obyvatelia Pompejí jedli veľa ovocia a zeleniny, ale veľmi málo cukru,” vraví Elisa Vanacore, zubná expertka. “Jedli lepšie ako my a mali naozaj dobré zuby,” dodáva.
Pritom nepoznali kefky na zuby či zubné pasty. Udržať si zuby zdravé im napomohla ich stredomorská strava. “Ich strava bola vyvážená a zdravá, podobná tej, ktorú dnes nazývame ako stredomorská strava,” vraví Massimo Osanna, vedúci tejto starovekej lokality. “Tento výskum je veľkým krokom vpred v našom chápaní rímskeho sveta.” Odhaľuje veľa vecí z bežného života, napr. aký bol vek obyvateľov, pohlavie, spoločenské postavenie a nakoniec aj tie stravovacie zvyklosti.
Prekvapujúcim objavom sa stal fakt, že k zhoršeniu stavu kostí došlo v dôsledku vysokých úrovní fluoridu vo vode, ktorú Pompejčania pili.
Vedci neostali len pri ľuďoch, študovali aj telá zvierat, ako pes alebo diviak, a došli k podobným záverom.
Takže dávni predkovia asi vedeli, čo robia. Zdravo a vyvážene sa stravovali, jedlo bolo bohaté na vlákninu a vitamíny, pričom nechýbalo veľa ovocia a zeleniny, ale málo cukru.