Sonia Nieder: Policajti nás môžu strieľať a mlátiť na ulici

Bratislava 17. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Szilard Koszticsak)

Pozorne sledujem kauzu “Harabin,” ako spoločensky jednu z najzávažnejších od doby, kedy v prípade Príbelský verzus Slovenská republika Harabínov senát oslobodil spod obžaloby tohto policajta z Galanty. Rozsudok Harabinovho senátu T1 na Najvyššom súde bol jasný: “Inšpekcia ako odbor ministerstva vnútra, nemá oporu v zákone, a preto je nezákonná!” Potvrdzuje to aj právoplatné, dnes už nezrušitelné, rozhodnutie tohto senátu v ďalšej, predchádzajúcej kauze Vymyslický verzus Slovenská republika

Sledujem tiež povolebný vývoj v Spojených štátoch, kde oligarchia, politici a niektorí novinári, odmietajúci priznať porážku Clintonovej, skryto organizujú deštrukciu štátneho systému USA. Porovnám to s vývojom Harabinovej kauzy s rozsudkom o Príbelskom a nemohla som si nevšimnúť istú podobu týchto na prvý pohľad absolútne rozličných káuz.

Principiálne sa totiž tieto dve veci ako manipulatívne praktiky zhodujú, pretože v oboch prípadoch ide o najzávažnejšie štátne rozhodnutia, ktoré sú časťou spoločnosti v oboch krajinách odmietané. Jedno od voličov a prívržencov Clintonovej v USA, druhé od politikov, novinárov a vedenia Najvyššieho súdu SR na Slovensku, pretože na Slovensku politici v kauze Harabin a tiež niektorí novinári bývalého mainstreamu sa rovnako odmietli podrobiť štátnemu rozhodnutiu, podobne ako časť americkej spoločnosti výsledku volieb v Spojených štátoch.

Slovenskí politici odmietli právoplatný rozsudok Slovenskej republiky a verejne propagovali, že rozsudok zvrátia, pričom rozsudok Najvyššieho súdu je po rozsudku Ústavného súdu najvyššou formou štátneho rozhodnutia v republike, kedže súdna moc je postavená nad exekutívnu a zákonodarnú tým, že o správnosti týchto dvoch mocí, z titulu posudzovania, rozhoduje. Takáto politická snaha o zvrátenie rozsudku Najvyššieho súdu je zámerný pokus o rozvrat štátu a to dokonca aj v prípade, že ide o postup zákonný.  Kaliňák sa teda postavil nad princípy tejto republiky a nikto ho dodnes zato neberie na zodpovednosť. A toto je najdôležitejšia podstata Harabínovej kauzy. Všetko ostatné je len divadlo alebo hra na slepú babu.

Zaujímavé tiež je, že niektorí sudcovia Najvyššieho súdu sa neštítili hľadať zákonné spôsoby, ako tento rozsudok zvrátiť, a postavili sa za Kaliňákov politický vplyv na Najvyššom súde. Sudca Harabín ich zato označil nálepkou “Juristuti!” Hádam najznámejšou “juristutkou” sa stala sudkyňa Švecová, tohto času vo funkcii predsedkyne NS SR. Tiež Bajanková-predsedníčka Súdnej rady SR. Sudca Harabin sa v závese so sudkyňou Šimonovou a ďalším sudcom Dohňanským stali zase najznámejšími sudcami v EÚ, perzekvovanými za právny názor, čo najvýznamnejší odborníci na právo považujú v právnom štáte za vylúčené a za rozklad právneho štátu! Majú pravdu, pretože nerešpektovanie rozsudku Najvyššieho súdu si v skutočnej demokracii nedovolí žiadny politik. Najvyšší sud je totiž najvýznamnejším pilierom demokracie v štáte a vzoprieť sa jeho rozsudkom znamená nastúpiť cestu diktatúry lemovanej nezákonnosťou, principiálne rovnako, ako to urobil Pinochet v Chile.

Aký teda bude mať ďalší vývoj politika na Slovensku? Má Slovensko systémové záchranné brzdy? Pýtam sa, lebo toto, čo konajú dnešní politici, je samovoľný pád, na samé dno priepasti nezákonnosti.

Harabinovu minulosť, keď odpočítame verejné nepravdivé očierňovanie jeho osoby bývalým mainstreamom, za čo boli v minulosti niektoré médiá na podnet Harabinových žalôb o ochrane osobnosti súdmi postihnuté, podrobne poznáme. Nie vždy vyzerala ružovo.

Často, keď uvažujem nad jeho “policajno-inšpekčnou kauzou,” si kladiem logickú otázku: “Prečo človek s minulosťou, ako má JUDr. Harabin, ktorý v živote zhorel a vstal z popola, doslova ako zázračný vták Fénix, sa v týchto nebezpečných časoch temna postavil výhradne na stranu obyčajných ľudí, práva a spravodlivosti?” Odpoveď je skrytá v otázke.

Naoko demokratickí politici – napr. ako naposledy Fico, pri stretnutí lídrov dvadsaťosmičky v Bratislave, na margo br.exit-u, sa neštítil kritizovať skutočné demokratické rozhodnutie ľudu anglického kráľovstva, ktoré si zvolili prvkom priamej demokracie – plebiscitom. Je teda demokrat? Možno na papieri a pri vlastnej prezentácii. Slovensko má za jeho vlády, teda kvôli paktovaniu so zvrátenými lídrami EÚ, “našliapnutú” priamu cestu totality. O tomto dnes nepochybuje hádam už nikto triezvy. Máme totiž špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd, za ktorý by sa nehanbil ani sám Mussolini, či Hitler. Tiež politicky, nie priamymi prvkami demokracie, zvoleného najvyššieho prokurátora. Súdom už neverí na Slovensku takmer nikto a keby neexistovali manipulačné techniky prieskumu verejnej mienky, tak by sme naplno videli, čo si ľudia o slovenskej spravodlivosti myslia naozaj. Národnú kriminálnu agentúru kontroluje sám Kaliňák. Policajný Gašpar je rovnako politický nominant ako Generálny prokurátor a Policajná inšpekcia je dokonca nezákonná.

Aby toho nebolo málo, tak len prednedávnom poslanci v Národnej rade prijali protiústavný zákon, ktorým zvrátili 2300 rokov starú zásadu práva – prezumpciu neviny, na prezumpciu viny, čím okrem Ústavy SR hrubo porušili aj základnú listinu ľudských práv a slobôd. Výsledok tejto “kopy politického hnoja” je taký, že ľudia sa už boja otvorene napísať aj obyčajný názor na sociálnu sieť, nieto sa niekomu z vykonávateľov mocí, pri tisíckach neprávostí denne, reálne postaviť. Na Slovensku preto často namiesto prirodzeného šťastia panuje strach.

Inšpekcia je napriek závažnosti situácie nezákonná na Slovensku naďalej a veselo policajtov vyšetruje. Prvostupňové súdy na základe judikatúry začali obžaloby na základe vyšetrovaní nezákonnými policajnými inšpekciami v iných krajinách dávno zamietať. Tiež odvolacie súdy začali v Európe oslobodzovať policajtov, stíhaných z takejto obžaloby. Len na Slovensku sa okrem senátu T1 v staronovom zložení JUDr. Šimonová, JUDr. Dohňanský a JUDr. Harabin, ktorý len pred dvoma dňami opäť oslobodil spod obžaloby ďalšieho, nezákonnou Policajnou inšpekciou vyšetrovaného policajta, sa všetci tvária, že sa nič nedeje. Predstavte si (zatiaľ) hypotetickú situáciu, ktorá sa nám však v republike môže prihodiť hocikedy, napríklad cez vianočné sviatky, lebo Turecko sa vyhráža, že “pustí do obehu” ďalších šesť miliónov migrantov. Nastane vážna situácia, pretože migrantov bude toľko, že nástroje na zastavenie migrácie sa logicky zosypú ako domček z karát. Streľbu do migrantov z európskych politikov však rozhodne na hraniciach nikto neplánuje! Do koho sa teda bude strieľať?

Na Slovensku, kedže slovenský odpor k migrantom kulminuje, sa poľahky môže stať, že zákon vezmú do rúk v obave o vlastné rodiny obyčajní ľudia a začnú sa pouličné strety s migrantami, ako ich denne vidíme už dva roky v iných členských štátoch. Polícia bude musieť konať a aby obnovila poriadok, bude musieť zasiahnuť masívne proti vlastnému obyvateľstvu. Budú policajti, na čele s ich potmehúdsky sa usmievajúcim generálom, ktorí najlepšie vedia, že Policajná inšpekcia, ktorá ich za protizákonné postupy bude následne vyšetrovať, je nezákonná, konať pri zasahovaní proti národu s rešpektom a zákonne, alebo do nás budú strieľať a mlátiť hlava nehlava, lebo vedia, že nemôžu byť na základe obvinenia nezákonnej inšpekcie odsúdení? Policajti s myšlienkou, že sa im nič nestane, lebo inšpekcia je nezákonná, pracujú denne. Explózia z nezákonnosti, môže teda nastať hocikedy, aj za menej dramatických podmienok.

Osemročný problém nezákonnosti policajnej inšpekcie, ktorý stvoril ešte Lipšic ako minister a Kaliňák ho len “modernizoval”, je teda problém, ktorý je oveľa rozsiahlejší a policajná inšpekcia sa nikdy nezákonnou, len z diktátorských pohnútok politikov, stať nemala. Je to obrovská nálož, ktorá exploduje v čase, kedy ju budeme čakať najmenej a obráti sa proti národu. Ak teda Harabin koná z pohľadu “bigotnosti” problematiky, ktorej nebezpečnosť ako fundovaný právnik s určitosťou, takmer rovnajúcou sa istote, pochopil, potom si zaslúži “metál za hrdinstvo” a nie pranier. Neviem však jeho pohnútky ani potvrdiť, ani vyvrátiť.

Viem však s určitosťou niečo úplne iné. Ľudia na Slovensku chcú prvky priamej demokracie, spravodlivosť a návrat ku skutočným hodnotám rovnako ako Američania, ktorí volili Trumpa. Za to, čo za dvadsaťsedem rokov nedemokratickými postupmi politikov utrpeli, si skutočnú demokraciu už rozhodne zaslúžia. Dočkáme sa teda s Ficom a jeho vládou priamej demokracie, alebo v prípade krízovej situácie skôr streľby do ľudí?

Sonia Nieder