Paríž 1. júla 2016 (HSP/BBC/Foto:wikipedia)
Európska vesmírna agentúra (ESA) potvrdila, že sonda Rosetta “havarovane” pristane na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko v piatok 30. septembra 2016
Tento manéver by mal zničiť sondu, ktorá dva roky skúmala 4 km dlhú kométu. Regulátory letového plánu budú všetko snímať tak dlho, ako to bude možné až do záverečnej fázy, zapnuté budú aj senzory chemického zloženia prostredia. Odborníci okolo dynamiky letu uvedú Rosettu do tesnej elipsy okolo kométy a neskoršie v kolíznom kurze začne horieť.
Kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko sa vlani v auguste prehnala okolo Slnka, v súčasnej dobe je asi pol miliardy kilometrov od neho pri obežnej dráhe Jupitera. To znamená, že množstvo svetla dopadajúceho na solárne panely Rosetty postupne klesá a v dôsledku menšej zásoby energie čoraz menej intenzívne prevádzkuje svoje nástroje a subsystémy.
Čoskoro by sa musela uviesť do režimu hibernácie, ak by sa chcela využiť aj o niekoľko rokov pri ďalšom stretnutí kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko so Slnkom. Ale vo vesmíre už strávila dobrých 12 rokov vystavená obrovským teplotným výkyvom a škodlivému žiareniu, má už tiež dosť znížené množstvo paliva, takže do budúcna by už nejako významne neposlúžila.
Zrážka aspoň ponúka možnosť získať niektoré veľmi detailné zistenia k doplneniu diaľkového prieskumu. “Havarované” pristátie sa už stal bežný spôsob, ako ukončiť misie planetárnych sond. Väčšina z nich však dopadne pri veľmi vysokej rýchlosti, ale Rosetta sa pokúsi o “vychádzkové tempo”, aby ešte dosiahla nejaké výskumy.
Niečo podobné sa podarilo v roku 2001 sonde Near Shoemaker z US Space Agency, ktorá pristála na asteroide Eros tak jemne, že pokračovala v práci na jej povrchu ešte počas ďalších dvoch týždňov, kým technici s ňou neukončili komunikáciu. Pri Rosette sa s tým však nepočíta, lebo sa naprogramuje automatický uzatvárací mechanizmus, ktorý bude spustený v okamihu zrážky s kométou 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Aj keby náhodou jej anténa prežila, nebude už na Zem posielať signály.