Slovensko, ČR a Maďarsko by si radi zachovali pozíciu “medzi” Západom a Východom

Bratislava 26. mája 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Výsledky a analýzu prieskumu verejnej mienky z dielne GLOBSEC Policy Institute v siedmich krajinách strednej a východnej Európy prezentovali dnes popoludní na tlačovej konferencii v rámci podujatia GLOBSEC 2017 Bratislava Forum Jakub Wišniewski a Daniel Milo z GLOBSEC Policy Institute

“Stredná a východná Európa nechcú iba prijímať politiky, ale chcú ich spoluvytvárať a to musí vychádzať aj od občanov, aby mali pocit, že (ich) môžu ovplyvňovať a rozhodovať o svojich inštitúciách… a môžu sa spoľahnúť a obrátiť na inštitúcie, akými sú NATO a EÚ,” povedal na margo zvolených štátov Wišniewski, riaditeľ GLOBSEC Policy Institue.

Najnovšia analýza prieskumu verejnej mienky od GLOBSEC Policy Institute s názvom “GLOBSEC Trends 2017: Zmiešané správy a náznaky nádeje zo strednej a východnej Európy” mapuje spoločenské trendy v siedmich krajinách strednej a východnej Európy (Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku) a poskytuje odpovede na mnohé otázky o aktuálnych kľúčových problémoch, ktorým tieto krajiny čelia.

Šéf programu strategickej komunikácie GLOBSEC Policy Institute Daniel Milo uviedol, že podnetom k vykonaniu takéhoto prieskumu bolo množstvo zmien, ktoré sa v Európe odohrali v minulom roku a ovplyvnili predovšetkým strednú a východnú Európu.

Jedným z hlavných výsledkov analýzy trendov a postojov obyvateľov regiónu strednej a východnej Európy podľa Mila je, že aj napriek mnohým rozdielom veľká väčšina ľudí má podobné priority vo vzťahu k EÚ a NATO. Obe inštitúcie sú vnímané ľuďmi žijúcimi v tomto regióne ako piliere stability v dobe neistôt, pričom v prípade referenda o členstve v oboch inštitúciách by si veľká väčšina vybrala zotrvanie v nich.

Ďalší výsledok prieskumu poukázal na to, že v Maďarsku (53 percent), na Slovensku (42 percent) a v Českej republike (41 percent opýtaných) by viac ľudí preferovalo zachovať si neutrálnu pozíciu medzi Západom a Východom, než patriť do jedného z blokov, zároveň je však otvorená provýchodná orientácia populácie vo všetkých krajinách veľmi slabá.

Aj napriek nárastu euroskeptickej politickej rétoriky v niektorých krajinách zostáva podpora verejnosti pre členstvo v EÚ relatívne vysoká v celom regióne. Najväčším euroskeptikom sa podľa prieskumu ukázala byť Česká republika, kde asi jedna tretina populácie vníma členstvo v EÚ ako dobrú vec a asi jedna štvrtina ju vníma negatívne.

Prieskum poukázal tiež na to, že v krajinách strednej a východnej Európy podpora NATO zaostáva za podporou pre EÚ. Väčšina populácie v každej krajine však NATO považuje za záruku bezpečnosti. To isté sa však nedá povedať o podpore pre hosťovanie infraštruktúry NATO na území týchto krajín. Iba Poľsko, Chorvátsko a Rumunsko plne podporujú takéto zariadenia na svojom území, v prípade ostatných krajín je buď miera podpory a odmietania vyrovnaná, alebo prevažujú odporcovia.

Vo všetkých skúmaných krajinách bola podpora pre liberálnu demokraciu vyššia než pre autoritárskych vládcov. Rozdiel v podpore bol najtesnejší v Bulharsku, zatiaľ čo najviac odpovedí v prospech demokracie zaznamenal GLOBSEC Policy Institute v Maďarsku, kde podľa prieskumu skoro tri štvrtiny populácie podporujú demokratické princípy.

Vo svojich domovských krajinách sú premiéri krajín V4 vnímaní menej pozitívne v porovnaní s ich kolegami z Bulharska, Rumunska a Chorvátska. Nový prezident USA Donald Trump sa v strednej a východnej Európe tiež neteší veľkým sympatiám – najvyššiu podporu (40 percent) získal v Rumunsku. Angela Merkelová je pozitívne vnímaná v Chorvátsku, Rumunsku a Poľsku, zatiaľ čo v Česku, Maďarsku, Bulharsku a na Slovensku je vnímaná dokonca horšie ako Vladimír Putin.

Na Slovensku prejavilo Merkelovej sympatie len 19 percent respondentov, zatiaľ čo Trump si tam získal 21 percent respondentov a Putin až 41 percent. Jediná krajina, ktorá v prieskume prejavila veľmi silné sympatie, bolo Bulharsko (70 percent), pričom na opačnom póle sa ocitlo Poľsko (desať percent).

V prieskume sa odrazil tiež globálny trend nárastu nedôvery v inštitúcie, vládu, médiá, mimovládne organizácie. Ľudia podľa prieskumu médiám neveria a počas hľadania skrytej pravdy môžu ľahko skončiť zamotaní v sieti konšpiračných teórií a dobre organizovaných dezinformačných kampaní. Najviac podozrievaví sa ukázali byť Poliaci a Chorváti, keďže až 60 percent respondentov z týchto krajín uviedlo, že neverí, že mainstreamové médiá im ponúkajú pravdivý obraz sveta.

Podľa Mila prieskum ukázal, že ľudia v regióne strednej a východnej Európy si uvedomujú, že sú na jednej lodi, pričom zdieľajú všetky obavy a priority spojencov v NATO, ale napriek tomu majú viaceré krajiny svoje geopolitické špecifiká a neidentifikujú sa zo Západom ani Východom a stavajú sa skôr do pozície “medzi”.