Slovenské vinohrady a produkcia vína. Novošľachtence nahrádzajú staré výsadby vinohradov

Bratislava/Mojmírovce 1. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR – Michal Svítok, Roman Hanc, František Iván)

Na Slovensku je asi 8873 hektárov (ha) rodiacich vinohradov. Uviedla to pre TASR Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Obhospodarovaná plocha vinohradov podľa nej predstavuje približne 11.159 ha a registrovaná plocha vinohradov 17.598 ha. Stále väčšej obľube sa medzi vinohradníkmi tešia slovenské novošľachtence, ktoré v nových výsadbách vinohradov čoraz častejšie nahrádzajú staršie odrody hrozna

Produkcia hrozna v SR by podľa nej mala v tomto roku dosiahnuť približne 45.000 ton a produkcia vína asi 312.000 hektolitrov (hl). V roku 2016 sa podľa Kaňuchovej Pátkovej zo SR vyviezlo 190.000 hl vína a doviezlo sa asi 700.000 hl vína. “Problémom slovenských vinárov je dovoz vína, ktoré sa na Slovensku iba nafľašuje a naplní a označí ako slovenské,” upozornila.

Problémom slovenských vinohradníkov sú podľa nej tiež nevysporiadané pozemky vinohradov. “Aj keď je záujem vysádzať vinič, je problém dostať sa k vysporiadanej pôde,” podčiarkla.

Štát na Slovensku vinohradnícko-vinársky sektor v porovnaní s ostatnými krajinami podľa jej slov prakticky nepodporuje. “Napríklad v ČR prispieva sektoru štát sumou približne 40 miliónov Kč (1,54 milióna eur), v Rakúsku sumou okolo 20 miliónov eur,” priblížila s tým, že v rámci spoločnej európskej organizácie trhu s vínom pre SR pripadá suma 5 miliónov eur.

Kaňuchová Pátková tento týždeň (26.9.) informovala, že vinohradníci a vinári v SR v tomto roku predpokladajú kvalitatívne výbornú kampaň, vyrobí sa však menej vína. “Zníženie celkového množstva úrody sa predpokladá o 10 % pod dlhodobým priemerom, teda v kampani 2017 by sa malo vyrobiť okolo 312.000 hl slovenského vína. Kvalita sa zatiaľ ukazuje mimoriadne dobrá pre biele aj ružové vína, ak pretrvá jesenné počasie bez výraznejších dažďov, aj pre červené vína. Začiatok kampane je posunutý o asi jeden týždeň až desať dní vopred, v závislosti od regiónu,” priblížila.

Cukornatosť hrozna sa tento rok podľa nej pohybuje na úrovni 21 stupňov NM (normalizovaného muštomera), obsah kyselín je na úrovni okolo 7 gramov na liter – táto hladina je primeraná pre slovenský vinohradnícky región, čo je potešujúce, neklesla ani pre dlhodobé sucho. “Pomer cukrov a kyselín je tak ideálny a je znakom výborného ročníka. Pod zníženie úrody sa podpísali jarné mrazy a sucho, zrážky boli na celom území počas celej vegetácie dlhodobo pod normálom. Veľké škody sú momentálne spôsobované náletmi škorcov a diviačej zveri,” upozornila.

Informovala, že jarné mrazy poškodili predovšetkým mladú výsadbu celoplošne, škody sú nezvratné, odhadom bolo poškodených asi 50 ha vinohradov a škody predstavujú asi 400.000 eur. Lokálne boli poškodené až do 70 % aj úrodné vinohrady, najviac postihnutá bola Malokarpatská oblasť. Na druhej strane vďaka suchému počasiu bol tlak chorôb minimálny, zdravotný stav hrozna je takmer 100-%.

Škody spôsobené náletmi škorcov a diviačej zveri predstavujú podľa nej pre vinohradníkov čoraz väčší problém. Vo všetkých vinohradníckych krajinách majú totiž výnimku z ochrany škorca lesklého a v čase zberu hrozna je povolený jeho odstrel. Slovensko takúto výnimku nemá a v ostatných rokoch je pozorovaná čoraz väčšia migrácia tohto vtáka na Slovensko a s tým rastú aj škody vo vinohradoch.

“V minulom roku predstavovali odhadom škody spôsobené škorcom okolo 3 miliónov eur, zničených bolo okolo 1.000.000 kg hrozna. Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska bude opätovne žiadať o výnimku z ochrany škorca lesklého Ministerstvo životného prostredia SR,” dodala Kaňuchová Pátková.

Slovenské novošľachtence nahrádzajú staré výsadby vinohradov

Stále väčšej obľube sa medzi vinohradníkmi tešia slovenské novošľachtence, ktoré v nových výsadbách vinohradov čoraz častejšie nahrádzajú staršie odrody hrozna. Podľa ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej sa v novošľachtencoch zachováva a snúbi chuť špeciálnych prírodných podmienok v jednotlivých regiónoch Slovenska a zároveň sú prispôsobené na slovenské pôdno-klimatické podmienky a mikropodmienky.

„Aj preto sú slovenské vína tak vysoko cenené, že majú špeciálnu chuť. V slovenských vinohradníckych regiónoch máme rôznorodé pôdne aj klimatické podmienky a chuť vína je odrazom teritória, v ktorom je hrozno pestované,“ povedala Matečná.

Poľnohospodárske družstvo (PD) Mojmírovce obnovilo pred štyrmi rokmi osem hektárov vinohradov, kde pôvodné odrody nahradilo práve slovenskými novošľachtencami, bielymi odrodami Milia a Noria a modrými odrodami Nitria a Dunaj. „Noria je veľmi vhodná odroda, typické sú pre ňu malé bobule s veľmi vysokým obsahom vody. Očakávame z nej veľmi kvalitné vína,“ povedal vedúci špeciálnej rastlinnej výroby Miroslav Belan.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka novú výsadbu podporuje. „Za posledné roky na to išlo obrovské množstvo peňazí, no nie sú to nové výmery,“ upozornila Matečná. Podľa jej slov malo Slovensko v čase vstupu do Európskej únie 21.200 hektárov vinohradov, v súčasnosti je registrovaných zhruba 17.900 hektárov. „Máme vynegociované výsadbové práva na 21.200 hektárov, takže je tu priestor a potenciál pestovať viac hrozna a zvýšiť výrobu vína,“ povedala.

V listine registrovaných odrôd na Slovensku je zapísaných 13 novošľachtencov muštových odrôd, z toho päť bielych a osem modrých. Väčšinu z nich vytvorila vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave Dorota Pospíšilová, nové odrody testoval a uvádzal do praxe Ondrej Korpás. Pospíšilová so svojím kolektívom vyšľachtila všetky odrody okrem Milie a Norie, ktoré boli registrované v roku 2002. Jej najznámejší biely novošľachtenec Devín bol registrovaný spolu s modrým novošľachtencom Dunajom v roku 1997. Všetky jej ostatné novošľachtence boli registrované v roku 2011. Z bielych to bola Breslava a Hetera, z modrých Hron, Váh, Nitria, Rimava, Rudava, Torysa a Rosa.