Bratislava 16. apríla 2016 (HSP/Foto:wikipédia)
“Nenadarmo boli dávne Uhry počitované ke zemám slovanským. Slovanské meno nosili panovníci, slovanské boli hodnosti, slovanské boli župné úrady, občianske a súdne ustanovizne. O čom svedčí to množstvo slovanských slov v reči maďarskej, menovite tých, ktoré sa vzťahujú na orbu, remeslá, obchody, život domáci? Že vtedy Slovani boli učiteľmi a Maďari učedelníkmi. Civilizujúca ich moc podmanila sebe víťazov.” (Jonáš Záborský 1875)
Zánik centrálnej moci Ríše Slovenov (Moravského štátu?) bol postupný. Predpokladáme, že to bola doba dosť chaotická poznačená bojmi o moc. To ju vnútorne oslabovalo a preto už nedokázala odolávať postupnému, ale silnejúcemu tlaku nomádskych kmeňov, neskôr nazývaných podľa jedného z nich, Magyar. Keďže ríša nebola rozvrátená naraz, niektoré oblasti zostali mimo pozornosti nájazdníkov, ďalej žili a prosperovali pod vládou pôvodných slovenských veľmožov spravujúcich pomerne rozsiahle územia bývalej centrálnej Slovenskej ríše.
Porážka nomádov na rieke Lechu, zmenila ich život. Začali sa prispôsobovať domácemu obyvateľstvu, učiť sa hospodáriť a riadiť krajinu. Mali výhodu v tom, že administratíva ríše a riadiace štruktúry ešte existovali a boli nimi spravované všetky oblasti riadené slovenskými veľmožmi. Na územiach ovládaných nomádmi zlomil v roku 970 n.l. knieža Gejza moc kmeňových vojvodcov, a jeho nástupca syn Štefan (Vaika, Vasil) začal budovať jednotný štát. Vzápätí povstali voči nemu všetky ostatné nomádske kmene, cítiace ohrozenie svojich tradícii a zvykov. Štefan totiž začal tvrdo, podľa nomádskych zvykov, presadzovať kresťanstvo. Vzburu viedol jeho príbuzný pohanský zemepán Kopán. Pred vzburou hľadal Štefan útočište v Nitriansku, ovládaného mocnými rodmi Poznanovcov a Huntovcov, ktorí mu poskytli pomoc. V Bíni ho podľa tradície opásali mečom a pasovali za rytiera zjednoteného vojska. Kopána porazil pri Vespréme a postupne potlačil odboj ostatných vojvodcov.
Začiatky formovania sa spoločného štátu
Poznanovci a Huntovci sa zaslúžili aj o korunováciu Štefana. V roku 1000 n.l. bol Štefan korunovaný za kráľa krajiny „U Hôr“ neskôr nazývanej Uhorsko, a do svojich služieb prijal veľkú časť slovenskej šľachty, ktorá mala skúsenosti s riadením štátu. Uhorské kráľovstvo bolo od svojho vzniku viacnárodným štátom. Kráľ Štefan vyzýval svojho syna, aby okrem iného, rešpektoval reč a tradície pôvodného obyvateľstva, západných, južných a východných Slovenov, nabádal ho k jazykovej rôznorodosti a nedovolil nadvládu jedného jazyka nad druhým. História rozhodla inak. Sloveni, postupne v priebehu niekoľkých málo storočí strácali postupne možnosť podieľať sa na budovaní spoločného štátu, administratívne a hospodársky, ako rovnocenný národ. Len jednotlivci zastávali dôležité štátne funkcie, ale nikto už nehovoril o ich minulosti. Postupne, s prenikaním vznikajúceho maďarského etnika na sever sa strácala i možnosť nadviazať na kontinuitu štátneho útvaru Ríše Slovenov.
Jozef Janták