Slovákom sa darí šetriť: V prvom kvartáli tohto roku dosiahla potenciálna úspora jednotlivca v priemernej slovenskej domácnosti 84 eur

Bratislava 31. júla 2015 (HSP/Foto:Facebook)

Časy sú ťažké: krízy, sankcie, nezamestnanosť a iné „prírodné katastrofy“. Musíme šetriť, peňazí nazvyš nieto. Máme rôzne druhy výdavkov. Ide hlavne o náklady na bývanie, energie, stravu, dopravu, oblečenie a pod. Chceme, alebo nechceme – musíme šetriť

Experti poukazujú na to, že hrubé výdavky priemernej slovenskej domácnosti v prvom kvartáli v roku 2015 dosiahli výšku 399 eur na osobu. Na pokrytie týchto nákladov potrebujeme príjmy. Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovali príjmy slovenskej domácnosti počas prvých troch mesiacov tohto roka 483 eur na osobu. Je teda zjavné, že na pokrytie výdavkov potrebujeme až takmer 83 % našich príjmov. Stále však existuje priestor na potenciálnu úsporu, ktorá predstavovala 84 eur na jedného člena domácnosti.

Analytici Poštovej banky pripomínajú, že nie je žiadnym prekvapením, že väčšina našich výdavkov putuje na pokrytie základných potrieb, akými sú bývanie, potraviny, nápoje a ostatné výdavky, do ktorých spadajú napríklad dane, poistenie alebo splátky pôžičiek. Práve ostatné hrubé výdavky mali počas januára až marca 2015 najväčší, až 29-percentný podiel na celkových výdavkoch slovenskej domácnosti. V absolútnom vyjadrení tak domácnosť na túto kategóriu minula 115 eur na jedného svojho člena. Po nich náš rozpočet v najväčšej miere zaťažujú výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje. Tie predstavovali takmer pätinu celkových výdavkov, a teda 69 eur na jednotlivca. Dvojciferný percentuálny podiel – 14 % na celkových výdavkoch patril ešte bývaniu a energiám.

Slováci veľa cestujú. Súčasťou nášho každodenného života je presun z miesta na miesto, či už do práce alebo domov,  nie je preto prekvapením, že spomedzi ostatných položiek míňame najviac na dopravu. Percentuálny podiel výdavkov na dopravu z celkových výdavkov dosiahol počas prvého štvrťroka 9 %, čo predstavuje 35 eur na jedného člena domácnosti. V rozsahu od 4 % do 5% našich celkových výdavkov sme minuli na nábytok a vybavenie domácností, odevy a obuv, služby pôšt a telekomunikácií, rekreáciu a kultúru, ale rovnakú časť sme utratili aj v hoteloch, reštauráciách a kaviarňach.

Na druhej strane, najmenej sme počas prvých troch mesiacov minuli na alkoholické nápoje a tabak, kam putovalo len 9 eur alebo 2 % na osobu za mesiac. Nepatrný podiel, 0,5 % z celkových výdavkov, smeroval na vzdelávanie. Až 60 % celkových výdavkov tak vynakladá priemerná slovenská domácnosť na potraviny, bývanie a energie a ostatné výdavky, vrátane napríklad daní a splátok pôžičiek.

Z pohľadu na vývoj spotrebiteľských cien ale vyplýva, že k výrazným zmenám nedôjde. Inflácia u nás je síce stále záporná, no ceny v jednotlivých kategóriách spotrebiteľského koša v druhom štvrťroku v drvivej väčšine vzrástli. Slovenské domácnosti môže tešiť aspoň to, že ceny bývania a dopravy, ktoré ukrajujú nemalú časť z ich rozpočtov, sú stále nižšie ako pred rokom. Analytici Poštovej banky uvádzajú, že počas druhého tohtoročného kvartálu v najväčšej miere, o viac ako – 5%, ceny medziročne klesli v doprave, a to najmä zavedením bezplatných vlakov pre vybrané skupiny obyvateľstva. Ceny poklesli aj v prípade bývania, ale len o – 0,7 %.