Slovák Pavol Podolay, poslanec AfD: O cieľoch AfD, eure, Kryme i migrácii. “Niektorí migranti majú aj 13 identít”

Slovensko 9. októbra 2017 (HSP/Foto: Twitter Pavol Podolay)

Je priateľom europoslanca a predsedu SaS Richarda Sulíka, bol tiež prezidentom Nemecko-slovenskej hospodárskej únie. Aktuálne, po nedávnych nemeckých voľbách, sa stal poslancom nemeckého parlament za stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD). Pavol Podolay.

V rozhovore pre portál Topky ozrejmi svoj názor na utečencov i ciele strany AfD.

V roku 2014 strana SaS ponúkla blogerovi Podolayovi, ktorý má nemecké občianstvo, miesto na kandidátke vo voľbách do parlamentu EÚ. Nezískal však dostatok hlasov a do parlamentu sa nedostal. Na Slovensko však nezanevrel a aj naďalej sleduje slovenskú politiku.

Podolay sa angažoval aj v zahraničnopolitickom výbore bavorskej CSU, ktorá je sesterskou stranou CDU kancelársky Angely Merkelovej. Zo strany však odišiel, pretože podľa vlastných slov mu vadilo hlavne „porušovanie zákonov a dohovorov v rámci permanentnej záchrany politickej meny euro a to nielen na európskej, ale aj na nemeckej úrovni. Otvorenie hraníc bola tá povestná „posledná kvapka“ prečo som vystúpil s CSU. Už som dlhšie nemohol podporovať takú zlú politiku pre Nemecko.“

Po vystúpení z CSU, na protest proti politike Merkelovej, dostal ponuku od AfD. Konkrétne od predsedu bavorskej AfD, Petra Bystrona, ktorý je utečenec z bývalého Československa.

Na otázku v čom bol recept úspechu AfD pri nedávnych voľbách, Podolay uviedol, že „voliči mali „plné zuby politiky etablovaných strán“ ktoré zmenili Nemecko na bezpečnostne rizikovú krajinu, najmä otvorením hraníc pre všetkých. Posledné dva roky prišlo do Nemecka jeden a pol milióna migrantov a z toho vyše 300 000 neregistrovaných. Sú prípady, že kde si títo ľudia urobili aj trinásť totožností, to bol prípad aj toho vraha v Berlíne, ktorý zabil kamiónom dvanásť ľudí a 55 zranil.“

Ciele AfD

Ozrejmil tiež, že cieľom AfD v parlamente je návrat k právnemu štátu, vlastnej mene, kontrola vlastných hraníc nakoľko vonkajšia Schengenská hranica nie je strážená, zavedenie priamej demokracie a mnoho ďalších tém, ktoré sú zahrnuté v 72-stranovom programe.

Dodal tiež, že AfD nechce pokračovať v štandardnej politike, preto si ešte bude musieť počkať, kým bude zostavovať vládu. Aktuálne je totiž stav taký, že strana nemá prístup do tlače, rádií, ani do televízie. „Všade sme odsunutí, lebo nás označujú za populistov, takže ľudia ani nevedia skutočnú pravdu. Médiá nás prezentujú len negatívne. Jediná naša platforma komunikácie s občanmi je internet,“ vysvetlil.

Euro verzus marka

Euro považuje za politickú menu, ktorá je podľa jeho slov v posledných siedmych rokoch v permanentnej záchrane. „Draghi tlačí denne 2 miliardy eur. Euro je na konci a je len otázka času kedy a najmä ako skončí. Keď budú ľudia počuť naše prvé debaty k téme eura a počuť čísla, až potom sa im otvoria oči pred akým debaklom vlastne stojíme,“ uviedol Podolay.

Za jedinú výhodu eura považuje, že pri cestovaní sa nemusia meniť peniaze. Podľa jeho slov Nemecko napríklad exportovalo za čias nemeckej marky viac ako za eura aj keď sa nám to práve opačne v médiách prezentuje.

Krym

Podolay sa vyjadril aj k otázke Krymu. „Postaviť Ukrajinu pred rozhodnutie buď EÚ alebo Rusko bol politický diletantizmus. Najväčším problémom však bola ponuka na vstup do NATO. Na Kryme je väčšina obyvateľstva ruská a vyše tristo rokov tam bola Čiernomorská flotila, ktorá tam zostala aj po rozpade krajiny,“ vysvetlil a dodal, že „Ukrajina chcela vypovedať zmluvu o ruskej flotile a USA tam chceli urobiť vojenskú základňu, ako tomu bolo v Kosove. To bola provokácia pre Ruskú federáciu, ktorá nemohla ostať bez patričnej reakcie.“