Bratislava 16. januára 2015 (HSP/Foto:TASR)
Beňová vysvetľovala socialistom v Európskom parlamente situáciu okolo referenda. Referendum proti ústavou uznanej menšine je v demokratických spoločnostiach neakceptovateľné, tvrdia európski socialisti
Blížiace sa referendum o ochrane rodiny začína zaujímať frakciu európskych socialistov, do ktorej patrí aj vládny Smer-SD. Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) v stredu na zasadnutí pracovnej skupiny výboru pre občianske práva vysvetľovala, prečo Slovensko čaká takýto plebiscit. “Stanovisko pracovnej skupiny sociálnych demokratov z LIBE (výboru pre občianske práva, slobody a vnútorné záležitosti, pozn. SITA) výboru EP je nasledovné: referendum proti ústavou uznanej menšine je v demokratických spoločnostiach neakceptovateľné,” napísala Flašíková Beňová na Facebooku.
Europoslankyňa minulý týždeň upozornila, že socialisti môžu pre referendum navrhnúť proti Slovensku rezolúciu Európskemu parlamentu. Po stredajšom rokovaní to podľa jej slov zatiaľ nehrozí. “Socialisti rezolúciu proti SR v tejto chvíli neplánujú. O situácii na Slovensku budeme ešte rokovať,” povedala agentúre SITA. Flašíková Beňová patrí k odporcom referenda, hlasovanie o právach menšiny považuje za nemorálne. “Ide len o zasievanie nenávisti voči určitej skupine ľudí v spoločnosti.”
Prezident Andrej Kiska vyhlásil referendum o ochrane rodiny na 7. februára. Hlava štátu tak urobila po tom, ako o ústavnosti referenda rozhodol Ústavný súd SR. Ústavný súd rozhodol, že v súlade s ústavou sú otázky: “Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?”, “Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?” a “Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“
Referendum so štyrmi otázkami žiadala vypísať Aliancia za rodinu, jej petíciu podpísalo približne 400-tisíc ľudí. Ústavnosť referendových otázok posudzoval ústavný súd na základe podania prezidenta Andreja Kisku. V súlade s ústavou nie je tretia referendová otázka: “Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom – najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?
Na tieto jej vyjadrenia zareagoval Branislav Škripek (OĽaNO), že v Ústave SR nemáme zadefinované špeciálne práva pre skupinu ľudí s homosexuálnym cítením. Preto nie je možné ich považovať za ústavou uznanú menšinu.
1. Ústava SR priznáva v čl. 33 a čl. 34 práva len národnostným menšinám a etnickým skupinám.
2. Práva skupín s inou ako heterosexuálnou orientáciou upravuje zákon č.365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), avšak len v určitých týmito zákonmi vymedzených oblastiach, ku ktorým manželstvo a rodina nepatrí.
Škripek tiež uviedol, že predmetom referenda sú otázky, ktoré spadajú do výhradnej kompetencie členských štátov. Je mimoriadne nevhodné, ak sa o nich rokuje na pôde Európskeho parlamentu. Nepáči sa mi, že pani poslankyňa spochybňuje legitimitu referenda. Pretože Ústavný súd SR vydal vyjadrenie, podľa ktorého referendové otázky sú v súlade s Ústavou SR a Ústavný súd je jediný orgán, ktorý môže ústavnosť referenda posúdiť.