Šesť scenárov hypotetického vypuknutia 3. svetovej vojny podľa expertov

Moskva 3. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR/AP/Evan Vucci/RONI LEHTI / Lehtikuva)

Na serveri rusvesna.su dnes ráno Igor Subotin publikoval zaujímavý materiál o možných scenároch, vďaka ktorým môže teoreticky vypuknúť 3. svetová vojna. Záujemci o presné znenie článku v ruštine sa môžu pozrieť tu.

Podľa Subotina 1. scenár naznačil americký prezidentský kandidát Donald Trump pri svojom vystúpení v americkom štáte Ohio, kde Trump pripustil, že pokus vrátiť silovo Krym Ukrajine by mohol byť začiatkom 3. svetovej vojny.

2. scenár súvisí s Pobaltím. Existujú teoretické možnosti a scenáre, pri ktorých sa môže konflikt vymknúť z rúk. Zvyšovanie prítomnosti NATO a blízke stretnutia s ruskými loďami alebo lietadlami môžu priviesť ku konfrontácii. Washington pritom nepovažuje podľa slov Vladimíra Jevsejeva (zástupca riaditeľa Inštitútu krajín Spoločenstva Nezávislých Štátov) Pobaltie ako vojenský nástupný priestor, 4 batalióny NATO nie sú reálnou bojovou silou.

Washington podľa Jevsejeva chápe Pobaltie v rámci hybridnej vojny ako miesto politického nátlaku na Rusko. Hybridná vojna je kokteil konvenčnej vojny, nekonvenčnej vojny, kybernetickej vojny, informačnej vojny, ekonomickej vojny, psychologického nátlaku, propagandy, terorizmu a pod.

Len si pripomeňme – hybridná vojna môže byť vykonávaná ozbrojenými silami, špeciálnymi jednotkami, neštátnymi silami, umiernenou opozíciou, farebnou revolúciou a pod. Charakteristickým znakom hybridnej vojny je zotretie rozdielov medzi mierom a vojnou, konflikt sa môže začať bez oficiálneho vyhlásenia vojny a za pomerne krátku dobu dokáže destabilizovať aj prosperujúci štát a obyvateľstvo uvrhnúť na hranu humanitárnej krízy alebo občianskej vojny.

Tákáto hybridná vojna môže byť rovnako brutálna, ako klasický ozbrojený konflikt. Klasickým príkladmi vedenia hybridnej vojny môžu byť napríklad Lýbia, Sýria, Ukrajina, Palestína, Libanon a v niektorých aspektoch aj Irak a Afganistan.

3.scenár súvisí so Sýriou. Podľa Vladimíra Jesejeva nebezpečenstvo vypuknutia 3. svetovej vojny mohlo hroziť aj v prípade vojenského stretu medzi Ruskom a Tureckom. Turecko je člen NATO, v NATO existuje doktrína, že akýkoľvek útok na člena NATO je považovaný za útok na NATO a takýto útok nesmie ostať bez odozvy. Po pokuse o prevrat v Turecku sa Erdoganova pozícia zmenila a zdá sa, že sa v Erdoganovom chápaní zmenila aj pozícia USA.
Ako vojenský expert však Jesejev Sýriu nepovažuje za pravdepodobného kandidáta kvôli ktorému by 3. svetová vojna mohla začať.

Ďalší ruský vojenský expert Alexej Leonkov však upozorňuje na Obamove vyhlásenie, podľa ktorého po získaní Manbidja USA mienia sústrediť na Rakku. Podľa Leonkova sa USA pohrávajú s myšlienkou rozdeliť Sýriu podobne ako sa rozdelilo Nemecko po vojne v roku 1945 na dva štáty. Ak by sa to USA podarilo, nový štát s Rakkou ako hlavným mestom by slúžilo americkým záujmom a plány na prekreslenie hraníc Blízkeho východu by zostával stále aktuálny. Netreba samozrejme zabúdať na možnosť vzniku samostatného Kurdistanu, ktorý by mohol zasahovať aj na dnešné územie Turecka, Sýrie a Iraku. Sýria by tak ostala aj naďalej konfliktným miestom, vďaka ktorému by sa mohol svetový konflikt rozhorieť, pravdepodobnosť vypuknutia konfliktu vďaka Sýrii však nie je ani podľa Leonkova veľmi vysoká.

4. scenár súvisí s udalosťami na Kórejskom polostrove. Severná Kórea sa rada vyhráža všetkým štátom naokolo že ich zničí v “mori ohňa”, vo svojom jadrovom výskume však v posledných rokoch výrazne pokročila. Severná Kórea znervózňuje najmä Japonsko, Južnú Kóreu a USA. Prípadné vojenské operácie voči Severnej Kórei by však určite rozdráždili Čínu a Rusko, ktoré si neprajú posilňovanie amerického vplyvu v tejto oblasti.

5. India a Pakistan. Obe krajiny sú jadrové veľmoci a v roku 2008 to vyzeralo, že sa schyľuje kvôli Pandžábu ku konfliktu medzi oboma krajinami. Pakistan sa spolieha na spojenectvo USA, India sa snaží hrať autonómne, udržiava však aj relatívne blízke kontakty aj s Čínou a Ruskom, s Čínou má viacero “trecích plôch”, nejde však o nič tak hrozné, že by sa to nedalo diplomaticky riešiť. Pravdepodobnosť, že by India ako prvá použila atómovú zbraň v prípadnom konflikte s Pakistanom je nízka, za Pakistan s množstvom militantných moslimských jastrabov sa však experti nemôžu úplne zaručiť.

6. Juhočínske more. V poslednej dobe sa centrom napätia stáva Juhočínske more, kde Čína s nevôľou pozoruje aktivity USA. USA sa snažia v regióne nájsť si dostatok zástupných hráčov, ktorých by mohli používať v tlaku na Čínu. Ide najmä o Filipíny, Tajwan, Japonsko v poslednej dobe a USA veľmi snažia získať na svoju stranu Vietnam. Čína je jadrová veľmoc a ak vznikne aliancia Číny s Ruskom, takýto mohutný ekonomický a vojenský potenciál bude znamenať pre dominanciu USA smrteľné nebezpečenstvo, ktorému sa budú snažiť zabrániť.

Branislav Krasnovský